Parlamentný systém na Slovensku má ďalší škandál. Tentokrát sa o neho postarala poslankyňa z opozičných ľavíc SDKÚ-DS pani Iveta Radičová, a to keď v rokovacej sále parlamentu hlasovala za svoju kolegyňu, poslankyňu Tatianu Rosovú. Okamžite sa toho chytila koaličná poslankyňa za SMER-SD, pani Renáta Zmajkovičová.
Súčasnej opozícii sa viac ako je zdravé, darí vkladať esa do rúk vládnej koalícii, ktorá nimi môže a je treba otvorene priznať, že aj celkom úspešne zakrýva vlastné chyby. Iveta Radičová sa dopustila chyby – porušila Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), resp. zákon č. 330/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR. Okamžite sa začalo jej politické a verejné pranierovanie; okamžite sa objavili výzvy na jej vzdanie sa poslaneckého mandátu. Do akej miery je táto kritika z radov vládnej koalície opodstatnená a morálne čistá? Nie je!
Iste, zavádzať precedens, že ak niekto z koaličných radov poruší rokovací poriadok a zákony Slovenskej republiky, nemôže kritizovať niekoho z opozičných ľavíc, že on porušil ten istý rokovací poriadok by bolo scestné a nesprávne. Koalícia má legitímne právo upozorniť na chybu opozičnej poslankyne. Morálne však stratila! Stratila ho koncom roka 2007, kedy plénum NR SR prijímalo právnu úpravu zmeny II. kapitalizačného piliera. Vtedy vďaka neschopnosti spravodajcu (poslankyňa Vaľová za SMER-SD) poslanci prijali také zmeny zákona, ktoré sa navzájom negovali a ich samotne prijatie je právne diskutabilné. V zmysle toho istého Rokovacieho poriadku NR SR, resp. zákona č. 330/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR (viď § 69, ods. 1), ktorého porušenie dnes koalícia vyčíta poslankyni Radičovej, má zákony prezidentovi republiky predkladať predseda parlamentu – Pavol Paška (SMER-SD), a to tak, ako ich poslanci NR SR schvália. Žiadne ustanovenia tohto ani iného zákona neumožňujú predsedovi NR SR vykonávať úpravy do schválených zákonov alebo predkladať prezidentovi k podpisu schválený zákon v rôznych, navzájom odlišných mutáciách.
Vráťme sa však k problému dnešných dní. Iveta Radičová svojim konaním porušila ustanovenie § 39, ods. 6) uvedeného zákona, ktoré hovorí: „Pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené. Proti poslancovi, ktorý hlasoval za iného poslanca, sa začne disciplinárne konanie podľa § 136 ods. 2 písm. b).“ Áno, Iveta Radičová porušila zákon a mala by byť potrestaná. V duchu „pred zákonom sme si všetci rovní“ ako aj jej proklamovaných téz o slušnej a čestnej politike. Iveta Radičová si zachovala svoju tvár z predvolebnej kampane prezidentských volieb a za svoje konanie sa ospravedlnila s tým, že je pripravená niesť následky z neho plynúce. Dokonca sa vyjadrila, že je ochotná sa vzdať svojho poslaneckého mandátu, ak ju k tomu na základe šetrenia vyzve Mandátový a imunitný výbor NR SR. Iveta Radičová sa dobrovoľne stala mučeníčkou, ktorá sa má obetovať pre dokázanie slušnosti neslušnej politickej kultúry na Slovensku. Nedobrovoľne sa má stať dôkazom toho, že Ivan Gašparovič je lepším prezidentom. A má sa stať nedôveryhodným politikom pre najbližšie voľby, keďže je zrejmé, že dokáže strhnúť na svoju stranu ľudí – voličov.
V súčasnosti teda vyvstáva otázka: príde Iveta Radičová o svoj poslanecký mandát? Ak áno, bude to len jej osobné rozhodnutie, keďže spôsob odobratia mandátu upravuje Ústava Slovenskej republiky a na základe jej súčasného konania jej ho odobrať nemožno. Mandátový a imunitný výbor NR SR pri vynesení svojho verdiktu nad opozičnou poslankyňou Ivetou Radičovou bude rozhodovať v zmysle § 139 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR. Otázkou je, či podľa ods. 2) alebo ods. 3), keďže oba v podstate hovoria o tom istom, avšak s iným návrhom riešenia. Ak by som sa vrátil k paragrafovému zneniu, ktoré poslankyňa Radičová svojím konaním porušila, toto hovorí: „pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené.“ Hlasovanie za kolegu – poslanca nezakazuje, ale vylučuje. Iste, diskutabilným môže byť hranie sa na slovíčka, ale pre vynesenie verdiktu nad poslankyňou Radičovou je práve táto hra na slovíčka dôležitá. Prečo? No lebo ak Iveta Radičová hlasovala za kolegyňu Rosovú, mala by byť potrestaná v zmysle § 139, ods. 2) uvedeného zákona, ktorý hovorí: „Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 5 000 Sk.“ (dnes cca 166 EURO). Ak by však § 39, ods. 6) hovoril o „zákaze hlasovania za iného poslanca“ a nie o „vylúčení takéhoto hlasovania“, vtedy by mohol byť aj skutok Ivety Radičovej posudzovaní podľa §139, ods. 3) uvedeného zákona, ktorý hovorí: „Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec závažným spôsobom porušil poslanecký sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca.“
Záverom možno jednoznačne konštatovať, že Iveta Radičová porušila zákon. Už nie tak jednoznačne možno konštatovať, ktorý z dvoch uvedených spôsobov „potrestania“ Ivety Radičovej je oprávnený. Ak však zrátam počty Mandátového a imunitného výboru NR SR (9 pre koalíciu a 8 pre opozíciu), je viac ako isté, že tento voči Ivete Radičovej vynesie verdikt podľa § 139, ods. 3) uvedeného zákona a vyzve ju k vzdaniu sa poslaneckého mandátu. Odhodlanie Ivety Radičovej vzdať sa svojho mandátu je prekvapením pre politickú kultúru na Slovensku, ale zároveň jeho realizácia v praxi môže byť aj koncom aspoň nejakej politickej kultúry.
Súčasnej opozícii sa viac ako je zdravé, darí vkladať esa do rúk vládnej koalícii, ktorá nimi môže a je treba otvorene priznať, že aj celkom úspešne zakrýva vlastné chyby. Iveta Radičová sa dopustila chyby – porušila Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), resp. zákon č. 330/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR. Okamžite sa začalo jej politické a verejné pranierovanie; okamžite sa objavili výzvy na jej vzdanie sa poslaneckého mandátu. Do akej miery je táto kritika z radov vládnej koalície opodstatnená a morálne čistá? Nie je!
Iste, zavádzať precedens, že ak niekto z koaličných radov poruší rokovací poriadok a zákony Slovenskej republiky, nemôže kritizovať niekoho z opozičných ľavíc, že on porušil ten istý rokovací poriadok by bolo scestné a nesprávne. Koalícia má legitímne právo upozorniť na chybu opozičnej poslankyne. Morálne však stratila! Stratila ho koncom roka 2007, kedy plénum NR SR prijímalo právnu úpravu zmeny II. kapitalizačného piliera. Vtedy vďaka neschopnosti spravodajcu (poslankyňa Vaľová za SMER-SD) poslanci prijali také zmeny zákona, ktoré sa navzájom negovali a ich samotne prijatie je právne diskutabilné. V zmysle toho istého Rokovacieho poriadku NR SR, resp. zákona č. 330/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR (viď § 69, ods. 1), ktorého porušenie dnes koalícia vyčíta poslankyni Radičovej, má zákony prezidentovi republiky predkladať predseda parlamentu – Pavol Paška (SMER-SD), a to tak, ako ich poslanci NR SR schvália. Žiadne ustanovenia tohto ani iného zákona neumožňujú predsedovi NR SR vykonávať úpravy do schválených zákonov alebo predkladať prezidentovi k podpisu schválený zákon v rôznych, navzájom odlišných mutáciách.
Vráťme sa však k problému dnešných dní. Iveta Radičová svojim konaním porušila ustanovenie § 39, ods. 6) uvedeného zákona, ktoré hovorí: „Pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené. Proti poslancovi, ktorý hlasoval za iného poslanca, sa začne disciplinárne konanie podľa § 136 ods. 2 písm. b).“ Áno, Iveta Radičová porušila zákon a mala by byť potrestaná. V duchu „pred zákonom sme si všetci rovní“ ako aj jej proklamovaných téz o slušnej a čestnej politike. Iveta Radičová si zachovala svoju tvár z predvolebnej kampane prezidentských volieb a za svoje konanie sa ospravedlnila s tým, že je pripravená niesť následky z neho plynúce. Dokonca sa vyjadrila, že je ochotná sa vzdať svojho poslaneckého mandátu, ak ju k tomu na základe šetrenia vyzve Mandátový a imunitný výbor NR SR. Iveta Radičová sa dobrovoľne stala mučeníčkou, ktorá sa má obetovať pre dokázanie slušnosti neslušnej politickej kultúry na Slovensku. Nedobrovoľne sa má stať dôkazom toho, že Ivan Gašparovič je lepším prezidentom. A má sa stať nedôveryhodným politikom pre najbližšie voľby, keďže je zrejmé, že dokáže strhnúť na svoju stranu ľudí – voličov.
V súčasnosti teda vyvstáva otázka: príde Iveta Radičová o svoj poslanecký mandát? Ak áno, bude to len jej osobné rozhodnutie, keďže spôsob odobratia mandátu upravuje Ústava Slovenskej republiky a na základe jej súčasného konania jej ho odobrať nemožno. Mandátový a imunitný výbor NR SR pri vynesení svojho verdiktu nad opozičnou poslankyňou Ivetou Radičovou bude rozhodovať v zmysle § 139 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR. Otázkou je, či podľa ods. 2) alebo ods. 3), keďže oba v podstate hovoria o tom istom, avšak s iným návrhom riešenia. Ak by som sa vrátil k paragrafovému zneniu, ktoré poslankyňa Radičová svojím konaním porušila, toto hovorí: „pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené.“ Hlasovanie za kolegu – poslanca nezakazuje, ale vylučuje. Iste, diskutabilným môže byť hranie sa na slovíčka, ale pre vynesenie verdiktu nad poslankyňou Radičovou je práve táto hra na slovíčka dôležitá. Prečo? No lebo ak Iveta Radičová hlasovala za kolegyňu Rosovú, mala by byť potrestaná v zmysle § 139, ods. 2) uvedeného zákona, ktorý hovorí: „Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 5 000 Sk.“ (dnes cca 166 EURO). Ak by však § 39, ods. 6) hovoril o „zákaze hlasovania za iného poslanca“ a nie o „vylúčení takéhoto hlasovania“, vtedy by mohol byť aj skutok Ivety Radičovej posudzovaní podľa §139, ods. 3) uvedeného zákona, ktorý hovorí: „Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec závažným spôsobom porušil poslanecký sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca.“
Záverom možno jednoznačne konštatovať, že Iveta Radičová porušila zákon. Už nie tak jednoznačne možno konštatovať, ktorý z dvoch uvedených spôsobov „potrestania“ Ivety Radičovej je oprávnený. Ak však zrátam počty Mandátového a imunitného výboru NR SR (9 pre koalíciu a 8 pre opozíciu), je viac ako isté, že tento voči Ivete Radičovej vynesie verdikt podľa § 139, ods. 3) uvedeného zákona a vyzve ju k vzdaniu sa poslaneckého mandátu. Odhodlanie Ivety Radičovej vzdať sa svojho mandátu je prekvapením pre politickú kultúru na Slovensku, ale zároveň jeho realizácia v praxi môže byť aj koncom aspoň nejakej politickej kultúry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára