Prvý jarný deň sa v krajinách strednej Európy s výnimkou Poľska niesol v duchu určitých politických zmien. V niektorých prípadoch so staronovým výsledkom, v niektorých sa zmeny len ohlásili a v niektorých sa len rozhodlo, že o zmene sa bude rozhodovať neskôr. V každom prípade sa 21. marec stal politicky významným či už pre dané krajiny alebo aspoň pre aktérov týchto staronových zmien.
Slovenská republika
V prvý jarný deň sa na Slovensku konalo I. kolo prezidentských volieb 2009. Dlho pred jeho samotným uskutočnením, resp. oficiálnym vyhlásením výsledkov tohto kola, politológovia, sociológovia, analytici, predstavitelia politického života, ale aj samotní kandidáti viac či menej tušili a predvídali, kto má aké šance dostať sa do kola druhého. Istý čas sa viedla polemika, čo v prípade, ak kandidát Ivan Gašparovič, ktorý dlhodobo disponuje vysokou mierou popularity, získa viac ako 50% hlasov zúčastnených voličov. Či je to splnenie potrebného počtu definovaného ústavou alebo by musel získať 50% + 1 hlas zo všetkých oprávnených voličov. Dnes túto dilemu riešiť nemusíme, ani jeden z kandidátov sa takejto podpore (nadpolovičnej väčšine hlasov zúčastnených voličov) netešil. Prekvapením alebo akýmsi držaním sa topiacej slamky boli vyjadrenia ostatných kandidátov, s ktorými sa výrazne nepočítalo a pri zdravom úsudku so svojim postupom nemohli počítať ani oni sami. Skrátka počty nepustia. A teda nádej Zuzany Martinákovej, Milana Melníka či Františka Mikloška bola skôr o snahe nevzdať sa aspoň toho voliča, ktorým disponuje, nie však reálnym popisom volebnej reality. I keď prezidentské voľby 2004 ukázali, že aj jasný víťaz vie byť ešte jasnejším porazeným, predsa len situácia týchto volieb bola odlišná, od tých spred piatich rokov.
Krátko po uzavretí všetkých volebných miestností, a teda po skončení volebného moratória, ktoré ešte svojským spôsobom narušil predseda Vlády Slovenskej republiky Robert Fico (podotýkam, že vzdelaním právnik) zo zjazdu opozičnej ČSSD v Čechách, začali cez média prúdiť prvé predbežné výsledky prvého kola prezidentských volieb. Tie len potvrdili, že tento rok sa nebude konať podobné prekvapenie ako v prípade Eduarda Kukana, ale predsa len jedno prekvapenie priniesli. Pri konečnom súčte všetkých platných odovzdaných hlasov voličov bol rozdiel medzi kandidátom „koalície“ a kandidátkou „opozície“ necelých 9 % (cca 160.000 hlasov), čo je rozdiel, ktorý, povedzme si otvorene, málokto čakal, a ktorý z Ivety Radičovej urobil reálneho kandidáta aj pre druhé kolo prezidentských volieb.
Česká republika
V Českej republike pokračoval 35. zjazd Českej strany sociálne demokratickej. V sobotu bola na programe aj voľba vedenia strany, teda jej predsedu a podpredsedov. ČSSD má v Čechách a na Morave pomerne silne postavenie, podobné tomu, ako na Slovensku v súčasnosti Ficov SMER-SD, ak nie silnejšie. V prípade sebareflexie najsilnejšej vládnej (a pravicovej) strany sa na jej 19. Kongrese v decembri 2008 o post predsedu strany uchádzal okrem jej dovtedajšieho a súčasného predsedu Mirka Topolánka aj jeho protikandidát, pražský radný Pavel Bém. V prípade opozičnej ČSSD takáto sebareflexia spôsobená poklesom preferencií predznačujúcim stratu voličov alebo sympatizantov nebola na mieste, keďže ČSSD si práve kritikou vlády Mirka Topolánka udržiava preferencie pomerne vysoké, čoho výsledkom boli i nedávne senátne a krajské voľby, ktoré prezident Václav Klaus označil za referendum o Topolánkovej vláde (predstavovali celorepublikovú prehru ODS). Jiří Paroubek tak môže pokračovať v atakoch na Topolánkovu vládu, už v utorok by sa malo opätovne hlasovať o vyslovení dôvery. Politika ČSSD v smere k vláde sa nezmení, v programových otázkach sú dlhodobo na politickej scéne voči vládnym stranám vyhranení, je zrejmé, že disponujú širokou škálou sympatizantov a voličov, preto niet čakať aké zmeny. Jedinou, ku ktorej sa hlási i strana samotná, avšak ktorá bola predmetom diskusií už dávnejšie, je modernizácia strany. Aká konkrétne je nejasné, ČSSD ohlásila len snahy o lepšiu komunikáciu s verejnosťou. Podobne, ako Slovensko, aj Českú republiku čaká volebný rok, pričom predseda strany sa netají tým, že aspoň dvoje voľby by radi vyhrali. Jiří Paroubek tak má šancu stať sa po Milošovi Zemanovi najskloňovanejším a najúspešnejším predsedom českých socialistov.
Maďarská republika
Ani výsledok prvého kola voľby prezidenta Slovenskej republiky, ani znovuzvolenie Jiřího Paroubka do čela Českej strany sociálne demokratickej nebol takým prekvapením, aké prišlo v sobotu zo zjazdu Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Toto bolo racionálnym a treba priznať, že správnym rozhodnutím v časoch, keď sa krajina zmieta vo výraznej ekonomickej kríze. Finančná kríza, ktorá po Spojených štátoch amerických zasiahla aj európske trhy a likviduje jeden podnik za druhým spôsobujúc rastúcu nezamestnanosť, pokles ekonomického rastu a vrásky na tvárach predstaviteľov štátov, kde nájsť dostatočné finančné zdroje na zmiernenie dopadov krízy, spomedzi stredoeurópskych krajín zasiahla najviac maďarskú ekonomiku. Ak si spomenieme na slová predsedu maďarskej vlády zhruba spred roka, ktoré prenikli na verejnosť a spôsobili výrazný pokles preferencií maďarských socialistov ako aj vlnu demonštrácii v uliciach (nielen) Budapešti, je jasné, že nie je v silách Ferenca Gyurcsánya vyriešiť súčasný stav ekonomiky tejto krajiny. Hoci sa vláda pod jeho vedením zmohla na určité reformy, tieto neboli vykonané dostatočne razantne a s dostatočnou politickou odvahou.
Pravdepodobne všetky tieto fakty zvážil aj Ferenc Gyurcsány, keď delegátom zjazdu oznámil, že pokiaľ jeho osoba má byť prekážkou v ďalších reformách krajiny, túto prekážku teraz odstraňuje. Okamžite poveril stranu, aby sa pripravila na výber nového predsedu vládu, ako aj personálne obnovenie. Tieto jeho slová „potešili“ najmä opozičný FIDESZ, ktorý volá po predčasných parlamentných voľbách, nakoľko ohlásená personálna obnova vlády nie je pre FIDESZ dostačujúca. Je na mieste otázka, čo je lepším riešením pre krajinu. Či obnova súčasnej vlády alebo nové prerozdelenie síl. Slová odstupujúceho maďarského premiéra nenechali chladným ani slovenského predsedu vlády, ktorý vyslovil presvedčenie nad aktom, o ktorom v súčasnosti v Maďarsku rozpráva len pravicový FIDESZ. Robert Fico tak ešte pred predčasnými voľbami, resp. pred víťazstvom Orbána v týchto voľbách ostro vstúpil do vnútropolitickej situácie Maďarska. Nie však tak, aby napätie medzi krajinami upokojil, ale tak, aby si našiel nepriateľa pre svoju vládu.
Záver
Záverom možno konštatovať, že dve krajiny majú ešte šancu. Lepšie povedané, dvaja politici. Ferenc Gyurcsány si svojim krokom posilní postavenie v rámci strany a taktiež posilní postavenie strany smerom k jej sympatizantom a voličom. V krajinách strednej Európy nie je ešte stále zvykom v prípade prevalených problémov odstúpiť dobrovoľne z funkcie. I keď práve pri maďarskom predsedovi vlády je na zváženie, či sa tak nemalo stať už zhruba pred rokom. Ale ak vezmeme do úvahy fakt, že členom slovenskej vlády je i naďalej pán Janušek, nie je Maďarom čo vytýkať.
Druhú šancu má v rukách Slovensko, má ju Iveta Radičová. Rozdiel cca 160-tisíc hlasov, ktorý ju delí od kandidáta koalície s tak výrazne poškvrnenou politickou minulosťou, je rozdielom, ktorý nie je neprekonateľný, práve naopak. Šancu Ivety Radičovej spred prezidentských volieb oveľa viac zvýšil. A takéto šance sa nezahadzujú.
Česká politika je už od kreovania vlády Mirka Topolánka o tom istom. Vláda sa drží s vypätím všetkých síl a opozícia si diktuje svoju politiku. Výrazne zmeny v usporiadaní politických síl s dosahom na výkonnú moc však možno reálne očakávať až v druhej polovici roka 2009, kedy bude jasné prerozdelenie síl aj po európskych voľbách, hoci po koncoročných krajských a senátnych asi nie je o čom, a Česká republika už nebude predsedajúcou krajinou únie.
Stredoeurópsky priestor sa aspoň na istý čas stáva opäť politicky atraktívnym.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára