Istá slovenská spravodajská televízia v ostatnom týždni upútavala svojich divákov k sledovaniu politickej relácie, ktorej hosťom bol predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany (SDKÚ-DS) sloganom, že emisie sa predávať nebudú a popolček rozfúkalo, čím došlo k strate politickej témy opozície vládnych strán. Hlavnou témou moderátora sa tak stala vízia slovenskej opozície do budúcnosti.
Slovensko, ak sa nestane nič mimoriadne, čo premiér Robert Fico určite nedopustí (napr. predčasné parlamentné voľby), čakajú v roku 2010 parlamentné voľby. Je teda viac ako jasné, že všetky, nielen opozičné subjekty, ostávajúci necelý rok využijú najmä na svoju prezentáciu a útoky na svojich politických súperov. Tento trend je očividný, čo je pomerne prekvapujúce, najmä vo vládnej koalícii, v ktorej sa Robert Fico rozhodol (akože) poupratovať po neporiadku napáchanom neschopnými predstaviteľmi vládnej Slovenskej národnej strany (SNS). Hoci zo strany predsedu vlády Roberta Fica (SMER-SD) došlo porušeniu koaličnej zmluvy (odobratie kresla ministra životného prostredia SNS), SNS so vztýčenou hlavou, avšak poriadnou dávkou trpkosti, oznámila, že vo vládnej koalícii ostáva, a to z dôvodu udržania politickej stability na Slovensku. SNS akoby si neuvedomovala, že vládny SMER-SD jej postupne likviduje aj posledné možné programové ciele, a to menšinovú otázku, resp. otázku ochrany slovenského národa a územia. Tri roky programovej klinickej smrti SNS, počas ktorých jej jedinou aktivitou bolo vyvolávanie národnostných vášni a stavanie dvojkrížov sa pomaly končia a vo volebnom roku SNS nemá čo svojim sympatizantom a voličom ponúknuť. A zdá sa, že jej budúce pôsobenie v parlamentných ľaviciach má v súčasnosti v rukách paradoxne Robert Fico, ktorý začal s nezvyčajne ostrou kritikou svojho koaličného partnera, nakoľko vidí, že tomuto je, slovami Jána Slotu, táto koalícia prednejšia ako záujmy (program) SNS.
Ak sa však vrátim k činnosti opozície, dve z troch parlamentných strán ohlásili určité zmeny, ktoré by im mali pomôcť poraziť (spoločnými silami) neporaziteľný vládny SMER-SD. Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) konečne ohlásilo tak potrebnú zmenu predsedu hnutia, ktorým by sa mal stať súčasný eurokomisár Ján Fígeľ a zároveň oznámili posilnenie personálnej základne hnutia o odborníkov z praxe: Jana Žitňanská (novinár), Anton Marcinčin (bývalý poradca Svetovej banky) a Ivan Uhliarik (lekár). Rovnaký trend, ktorý je však v tejto strane dlhodobo pozorovateľným, je prilákanie odborníkov aj do radov SDKÚ-DS. Tu sa však stále váha s výmenou najsilnejšie muža v strane, čo potvrdil aj najnovší človek v tíme Eugen Jurzyca (ekonóm) slovami „Pokiaľ sa ukáže niekto, kto bude mať aj popularitu, aj ťah na bránu pri riešení problémov, tak by som s ním problém nemal, ale momentálne taký talent nevidím.“ [1] SDKÚ-DS zároveň opätovne predstavila svoj Program pre Slovensko v kríze, ktorý by mal Slovensko udržať v roli stredoeurópskeho tigra alebo aspoň dosiahnuť to, aby sa zo Slovenska nestala len akási lenivá mačka. Čo sa týka tretej opozičnej strany, Strana maďarskej koalície (SMK), táto sa dlhodobo trápi so svojim extrémistickým vedením a podobne, ako SNS, viac menšinovej politike v súčasnosti škodí, ako pomáha.
Mohlo by sa teda zdať, že minimálne dve opozičné strany sa relevantne pripravujú na volebný rok a jedna koaličná už začala s potápaním svojho súčasného partnera, s ktorým nepočíta v ďalšom volebnom období. Taktiež sa zdá, že zatiaľ čo opozičné strany budú o voliča opätovne bojovať aspoň s ako takým programom, Robert Fico opätovne siahne len po demagogických slovách o dôležitosti sociálnej politiky a sociálneho štátu a za všetky nesplnené sľuby bude zodpovedná ekonomická kríza, ktorá nemusela Slovensko zastihnúť až v takej miere ako zastihla, ak by vláda nebola najmä vo výdavkovej oblasti taká roztopašná. A sporné tendre, ktoré môžu najviac tejto vláde poškodiť, sú opätovne čiernym Petrom v rukách SNS.
Aj napriek všetkému vyššie uvedenému a možno v snahe upútať ešte viac alebo oživiť staré témy, ktoré kedysi na občana tak výrazne zapôsobili, Mikuláš Dzurinda pochybil a opakovane zneistil svojich voličov, resp. znovu oživil otázku, či nie je čas na zmenu vedenia modrej strany. A to pomerne chabým a na vode postaveným vyjadrením o manipulácii najsledovanejšej slovenskej súkromnej televízie zo strany SMERu. Robert Fico je dnes najväčším nepriateľom všetkých médií, resp. naopak, podľa Roberta Fica sú všetky média jeho nepriateľom a teda aj nepriateľom štátu. Jedinú výnimku azda tvorí politicky podchytená STV. Mikuláš Dzurinda svoje obvinenie oprel o neustálu zmenu svojho politického súpera v nedeľňajšej politickej diskusii tejto súkromnej televízie, kedy sa ním po Vladimírovi Mečiarovi (ĽS-HZDS), Dušanovi Čaplovičovi (SMER-SD) a Jánovi Počiatkovi (SMER-SD), nakoľko všetci traja svoju účasť odmietli, stal nakoniec predsa len Ján Počiatek. Toto neustále striedanie vyvolalo v Mikulášovi Dzurindovi podozrenie, že nejde o korektné správanie sa televízie, ale o politické rozhodnutia niektorej strany, podľa neho SMER-SD. A tak sa stalo, že v nedeľu so Zlaticou Puškárovou diskutoval osamotený minister financií Ján Počiatek, čím mu Mikuláš Dzurinda vyčlenil pár desiatok minút predvolebnej prezentácie bez politického oponenta. A Mikuláš Dzurinda zatiaľ bojoval na vlastnej tlačovke s veternými mlynmi.
[1] Juricza: Viem, že SDKÚ nie je bez hriechu; denník SME, 5.9.2009
Slovensko, ak sa nestane nič mimoriadne, čo premiér Robert Fico určite nedopustí (napr. predčasné parlamentné voľby), čakajú v roku 2010 parlamentné voľby. Je teda viac ako jasné, že všetky, nielen opozičné subjekty, ostávajúci necelý rok využijú najmä na svoju prezentáciu a útoky na svojich politických súperov. Tento trend je očividný, čo je pomerne prekvapujúce, najmä vo vládnej koalícii, v ktorej sa Robert Fico rozhodol (akože) poupratovať po neporiadku napáchanom neschopnými predstaviteľmi vládnej Slovenskej národnej strany (SNS). Hoci zo strany predsedu vlády Roberta Fica (SMER-SD) došlo porušeniu koaličnej zmluvy (odobratie kresla ministra životného prostredia SNS), SNS so vztýčenou hlavou, avšak poriadnou dávkou trpkosti, oznámila, že vo vládnej koalícii ostáva, a to z dôvodu udržania politickej stability na Slovensku. SNS akoby si neuvedomovala, že vládny SMER-SD jej postupne likviduje aj posledné možné programové ciele, a to menšinovú otázku, resp. otázku ochrany slovenského národa a územia. Tri roky programovej klinickej smrti SNS, počas ktorých jej jedinou aktivitou bolo vyvolávanie národnostných vášni a stavanie dvojkrížov sa pomaly končia a vo volebnom roku SNS nemá čo svojim sympatizantom a voličom ponúknuť. A zdá sa, že jej budúce pôsobenie v parlamentných ľaviciach má v súčasnosti v rukách paradoxne Robert Fico, ktorý začal s nezvyčajne ostrou kritikou svojho koaličného partnera, nakoľko vidí, že tomuto je, slovami Jána Slotu, táto koalícia prednejšia ako záujmy (program) SNS.
Ak sa však vrátim k činnosti opozície, dve z troch parlamentných strán ohlásili určité zmeny, ktoré by im mali pomôcť poraziť (spoločnými silami) neporaziteľný vládny SMER-SD. Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) konečne ohlásilo tak potrebnú zmenu predsedu hnutia, ktorým by sa mal stať súčasný eurokomisár Ján Fígeľ a zároveň oznámili posilnenie personálnej základne hnutia o odborníkov z praxe: Jana Žitňanská (novinár), Anton Marcinčin (bývalý poradca Svetovej banky) a Ivan Uhliarik (lekár). Rovnaký trend, ktorý je však v tejto strane dlhodobo pozorovateľným, je prilákanie odborníkov aj do radov SDKÚ-DS. Tu sa však stále váha s výmenou najsilnejšie muža v strane, čo potvrdil aj najnovší človek v tíme Eugen Jurzyca (ekonóm) slovami „Pokiaľ sa ukáže niekto, kto bude mať aj popularitu, aj ťah na bránu pri riešení problémov, tak by som s ním problém nemal, ale momentálne taký talent nevidím.“ [1] SDKÚ-DS zároveň opätovne predstavila svoj Program pre Slovensko v kríze, ktorý by mal Slovensko udržať v roli stredoeurópskeho tigra alebo aspoň dosiahnuť to, aby sa zo Slovenska nestala len akási lenivá mačka. Čo sa týka tretej opozičnej strany, Strana maďarskej koalície (SMK), táto sa dlhodobo trápi so svojim extrémistickým vedením a podobne, ako SNS, viac menšinovej politike v súčasnosti škodí, ako pomáha.
Mohlo by sa teda zdať, že minimálne dve opozičné strany sa relevantne pripravujú na volebný rok a jedna koaličná už začala s potápaním svojho súčasného partnera, s ktorým nepočíta v ďalšom volebnom období. Taktiež sa zdá, že zatiaľ čo opozičné strany budú o voliča opätovne bojovať aspoň s ako takým programom, Robert Fico opätovne siahne len po demagogických slovách o dôležitosti sociálnej politiky a sociálneho štátu a za všetky nesplnené sľuby bude zodpovedná ekonomická kríza, ktorá nemusela Slovensko zastihnúť až v takej miere ako zastihla, ak by vláda nebola najmä vo výdavkovej oblasti taká roztopašná. A sporné tendre, ktoré môžu najviac tejto vláde poškodiť, sú opätovne čiernym Petrom v rukách SNS.
Aj napriek všetkému vyššie uvedenému a možno v snahe upútať ešte viac alebo oživiť staré témy, ktoré kedysi na občana tak výrazne zapôsobili, Mikuláš Dzurinda pochybil a opakovane zneistil svojich voličov, resp. znovu oživil otázku, či nie je čas na zmenu vedenia modrej strany. A to pomerne chabým a na vode postaveným vyjadrením o manipulácii najsledovanejšej slovenskej súkromnej televízie zo strany SMERu. Robert Fico je dnes najväčším nepriateľom všetkých médií, resp. naopak, podľa Roberta Fica sú všetky média jeho nepriateľom a teda aj nepriateľom štátu. Jedinú výnimku azda tvorí politicky podchytená STV. Mikuláš Dzurinda svoje obvinenie oprel o neustálu zmenu svojho politického súpera v nedeľňajšej politickej diskusii tejto súkromnej televízie, kedy sa ním po Vladimírovi Mečiarovi (ĽS-HZDS), Dušanovi Čaplovičovi (SMER-SD) a Jánovi Počiatkovi (SMER-SD), nakoľko všetci traja svoju účasť odmietli, stal nakoniec predsa len Ján Počiatek. Toto neustále striedanie vyvolalo v Mikulášovi Dzurindovi podozrenie, že nejde o korektné správanie sa televízie, ale o politické rozhodnutia niektorej strany, podľa neho SMER-SD. A tak sa stalo, že v nedeľu so Zlaticou Puškárovou diskutoval osamotený minister financií Ján Počiatek, čím mu Mikuláš Dzurinda vyčlenil pár desiatok minút predvolebnej prezentácie bez politického oponenta. A Mikuláš Dzurinda zatiaľ bojoval na vlastnej tlačovke s veternými mlynmi.
[1] Juricza: Viem, že SDKÚ nie je bez hriechu; denník SME, 5.9.2009
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára