Slovenský premiér Róbert Fico by na Bratislavskom hrade kedysi rád videl Alexandra Dubčeka. Ako je však možné postrehnúť, pred tisícsto rokmi by mu tam nevadil aj samotný veľkomoravský kráľ Svätopluk. Treba však povedať na rovinu – chýbajú mu dôkazy o prítomnosti Svätopluka na hradnom kopci. Preto hovorí iba „o významných archeologických nálezoch“, ktoré však, ani zďaleka nie sú porovnateľné s tými v Pohanskom pri Břeclavi, Mikulčiciach či Uherskom Hradišti. Ale poďme pekne po poriadku.
Premiér už dlho v sebe živí myšlienku mať sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade. Ťažko povedať či kedysi bol Svätopluk na Bratislavskom hrade, socha ako taká by nemusela byť veľkým prehreškom. Nie je nič výnimočné, keď sa krajiny vracajú k odkazu svojich panovníkov aj takýmto spôsobom. Je to prakticky najľahšia cesta ako oboznámiť širokú verejnosť, že toto územie kedysi dávno patrilo pod moc kráľa Svätopluka. Problém však stojí niekde inde. A to aj s opomenutím Ficoveho nového pojmoslovia „staroslovenský“ kráľ Svätopluk. Premiér si však zo Svätopluka urobil akúsi politickú oporu, ktorá mu je zrejme veľkým príkladom. Fico však berie veľkomoravské dejiny povrchne a bez kritiky.
Veľkomoravská Bratislava
Spájať meno Svätopluka s Bratislavským hradom je nadmieru odvážne. Premiérovi chýbajú dôkazy. Keď sa však trochu pozrieme do „útrob“ archeológie, Fico hľadá podporu v nasledovných faktoch – prítomnosť veľkomoravského paláca priamo v hradnom areáli, existencia sakrálnej stavby - trojloďovej baziliky – doposiaľ najväčšieho kostola na území súčasného Slovenska a bohaté nálezy miestnych veľkomoravských elít (1). K týmto faktom môžeme pridať strohé poznatky o bratislavskom podhradí za Veľkej Moravy (2). Tu však končia premiérové argumenty. Je doslova smiešne porovnávať tieto argumenty napr. s Mikulčiciami. A o tom Fico nechce určite počuť ani slovo. Ignoruje prítomnosť trinástich kostolov, najväčšieho odkrytého paláca, nespočetné archeologické objavy. Podobne by sme mohli hovoriť o sakrálnom komplexe v Uherskom Hradišti či o hradisku a veľmožskom dvorci Pohansku pri Břeclavi.
Prítomnosť sochy na hrade nie je na šťastie do určitej miery politicky a spoločensky nebezpečná. Ak napríklad socha nebude zámerne otočená na našich súčasných južných susedov, alebo ak sa socha nebude hrať na „Svätopluka – staroslovenského kráľa“ či nebude sa priamo vzťahovať na Bratislavský hrad, socha ako taká by mala splniť svoj prvoradý a skutočný význam. Nie je nič zlé, ak si ctíme vlastnú históriu aj týmto spôsobom, je však veľmi nebezpečné sochu stiahnuť do víru politických klamstiev o Veľkej Morave.
V čom spočíva výnimočnosť Svätopluka?
A Svätopluk, je to vlastne osobnosť ktorá si sochu zaslúži? Určite áno. Svätopluk za svojho života vytvoril dostatočný, keď nie nadmerný počet argumentov, aby sochu kdesi v Európe, a keď tak aj na Slovensku, jednoducho mal. Zámerne však je udané „kdesi v Európe“. Dnes síce viacerí argumentujú ako by mali jasno v zámeroch domácej i zahraničnej politiky Svätopluka. Osobne si však myslím, že sami nevieme s akými politickými zámermi máme dočinenia. Súčasní slovenskí vládni politici si myslia, že všetko čo vytvoril Svätopluk – najmä politicky a cirkevne nezávislú ríšu, dosiahol len pre blaho vlastného obyvateľstva. Ak si to myslia, sú naivní. Toto všetko bol len akýsi sprievodný produkt, ktorý mal len poslúžiť na uskutočnenie vyšších, osobných cieľov. Pre Svätopluka bola zrejme prvoradá kariéra, až potom obyvatelia jeho štátu. Povedzme si však, čo významné dosiahol a čo mohol dosiahnuť Svätopluk.
Samotný „štart“ jeho vlády ako ústredného panovníka bol poznačený veľkými aférami - zajatie Rastislava, zabitie franských správcov Veľkej Moravy – Viliama a Engelšaka či jeho velezrada a spojenie so Slavomírom. Mnoho historikov si však ťažko vysvetľuje vojenský potenciál Svätoplukovej armády, ktorý bol alfou a omegou pri vytvorení stredoeurópskej ríše. Netreba zabudnúť na získanie svetskej nezávislosti od pápeža Jána VIII. V spise bolo použité oslovenie „jedinečný/milovaný syn“, ktoré získavali veľmi blízke či politicky dôležité osoby voči pápežovi, niektorí z nich dosiahli titul rímskeho cisára. Viacerí historici upozorňujú na význam tohto spojenia. Napríklad známy český historik František Dvorník tvrdí, že Svätoplukovi mohlo ísť o získanie Bavorska, väčší politický vplyv vo Východofranskej ríši skrz získanie kráľovskej koruny, pričom sám je opatrný a netrúfa ďalej predpovedať či ambície Svätopluka zachádzali i za tento rámec (3). Karolovský rod mal vtedy pri moci slabú osobnosť – Karola Tučného, pričom samotní viacerí Karolovci mali značné problémy so zdravím. Svätopluk cítil príležitosť. V tomto období sa nachádzajú dôkazy prečo Svätopluk vytvoril tak rozsiahlu ríšu v strednej Európe. Niekde v tomto období, medzi rokmi 880-885 treba hľadať reálne možnosti Svätopluka stať sa dôležitou postavou na západe. Popredný anglický historik a profesor medievalistiky na Oxfordskej univerzite, Christopher Wickham, sa domnieva, že Svätopluk v polovici 80. rokov musel mať i značný vplyv na východobavorskú šľachtu (4). Všetky tieto pozície si mohol vybudovať len úzkym kontaktom s Franskou ríšou, a to už od začiatkov vlády v Nitre, ak nie skôr. Tak ako Východofranská ríša uprednostňovala neskôr Svätopluka II., pretože mal nemeckú matku, nie je vylúčené že východofranské kalkulácie so Svätoplukom I. mali podobný charakter. A postavenie a vplyv žien – to je celá ďalšia kapitola. Je veľmi pravdepodobné, že Svätopluk mal za ženu Nemku, sestru neskoršieho rímskeho cisára Arnulfa, menovanú v neskoršom prameni ako Gizela (5). Netreba zabúdať, že Svätopluk bol kmotrom východofranského kráľa Arnulfa, a teda krstným otcom jeho nemanželského syna Zuentibolda, čiže Svätopluka (6). A kmotrom budúceho cisára sa nemohol stať len tak akýsi panovník „z východu“.
Ako bolo možné postrehnúť zo spomenutých faktov, je mylné sa nazdávať, že Svätopluk vybudoval svoju ríšu len pre blaho svojho národa – Moravanov a predkov dnešných Slovákov. Ak by skutočne myslel na svoj národ, nedopustil by vyhnanie Metodových žiakov, či zákaz slovienskej liturgie. Nemyslel by len na vojny a krviprelievanie. Svätopluk sa správal na svoje pomery až nadmieru prozápadne. Hral svoju vlastnú „hru“, za ktorú zaplatilo jeho obyvateľstvo veľkú cenu. Či už bude alebo nebude stáť socha Svätopluka, je potrebné si uvedomiť základný rozdiel medzi politikou Rastislava a Svätopluka, ktorý spočíval v základnej podstate. Primárnym cieľom Rastislava bola politika pre ľudí, Svätopluk však najprv konal pre seba a svoj rod. A práve Rastislav by za svoje zásluhy – pre lepší, bezpečnejší a perspektívnejší život svojich ľudí mal mať sochu. Toto je rozdiel, o ktorom politici nevedia, ba možno vedia a preto uznávajú Svätopluka. Kvôli presadeniu len vlastných záujmov, nehľadiac na skutočné problémy ľudí.
1. ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Bratislavský hrad v 9. – 12. storočí. Bratislava : Obzor, 1975, s. 86 - 89.
2. LESÁK, B.: Veľkomoravské a poveľkomoravské obdobie 9. – 11. storočie. In: Z najstarších dejín Bratislavy. Bratislava 2004, s. 51.
3. DVORNÍK, F.:Byzantské misie u Slovanů. Praha : Vyšehrad, 1970, s. 181.
4. WICKHAM, CH.: The Inheritance of Rome: A History of Europe from 400 to 1000. New York : Viking, s. 397.
5. HAVLÍK, L. a kol.: Aventini annales biorum, in : Magnae Moraviae Fontes Historici I, trans. Bartoňková. Brno : Univerzita J.E. Purkyňu, 1966, s. 365-366.
6. HAVLÍK, L. a kol.: Reginonis chronicon, in : Magnae Moraviae Fontes Historici I, trans. Bartoňková. Brno : Univerzita J.E. Purkyňu, 1966, s. 137-138.
Premiér už dlho v sebe živí myšlienku mať sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade. Ťažko povedať či kedysi bol Svätopluk na Bratislavskom hrade, socha ako taká by nemusela byť veľkým prehreškom. Nie je nič výnimočné, keď sa krajiny vracajú k odkazu svojich panovníkov aj takýmto spôsobom. Je to prakticky najľahšia cesta ako oboznámiť širokú verejnosť, že toto územie kedysi dávno patrilo pod moc kráľa Svätopluka. Problém však stojí niekde inde. A to aj s opomenutím Ficoveho nového pojmoslovia „staroslovenský“ kráľ Svätopluk. Premiér si však zo Svätopluka urobil akúsi politickú oporu, ktorá mu je zrejme veľkým príkladom. Fico však berie veľkomoravské dejiny povrchne a bez kritiky.
Veľkomoravská Bratislava
Spájať meno Svätopluka s Bratislavským hradom je nadmieru odvážne. Premiérovi chýbajú dôkazy. Keď sa však trochu pozrieme do „útrob“ archeológie, Fico hľadá podporu v nasledovných faktoch – prítomnosť veľkomoravského paláca priamo v hradnom areáli, existencia sakrálnej stavby - trojloďovej baziliky – doposiaľ najväčšieho kostola na území súčasného Slovenska a bohaté nálezy miestnych veľkomoravských elít (1). K týmto faktom môžeme pridať strohé poznatky o bratislavskom podhradí za Veľkej Moravy (2). Tu však končia premiérové argumenty. Je doslova smiešne porovnávať tieto argumenty napr. s Mikulčiciami. A o tom Fico nechce určite počuť ani slovo. Ignoruje prítomnosť trinástich kostolov, najväčšieho odkrytého paláca, nespočetné archeologické objavy. Podobne by sme mohli hovoriť o sakrálnom komplexe v Uherskom Hradišti či o hradisku a veľmožskom dvorci Pohansku pri Břeclavi.
Prítomnosť sochy na hrade nie je na šťastie do určitej miery politicky a spoločensky nebezpečná. Ak napríklad socha nebude zámerne otočená na našich súčasných južných susedov, alebo ak sa socha nebude hrať na „Svätopluka – staroslovenského kráľa“ či nebude sa priamo vzťahovať na Bratislavský hrad, socha ako taká by mala splniť svoj prvoradý a skutočný význam. Nie je nič zlé, ak si ctíme vlastnú históriu aj týmto spôsobom, je však veľmi nebezpečné sochu stiahnuť do víru politických klamstiev o Veľkej Morave.
V čom spočíva výnimočnosť Svätopluka?
A Svätopluk, je to vlastne osobnosť ktorá si sochu zaslúži? Určite áno. Svätopluk za svojho života vytvoril dostatočný, keď nie nadmerný počet argumentov, aby sochu kdesi v Európe, a keď tak aj na Slovensku, jednoducho mal. Zámerne však je udané „kdesi v Európe“. Dnes síce viacerí argumentujú ako by mali jasno v zámeroch domácej i zahraničnej politiky Svätopluka. Osobne si však myslím, že sami nevieme s akými politickými zámermi máme dočinenia. Súčasní slovenskí vládni politici si myslia, že všetko čo vytvoril Svätopluk – najmä politicky a cirkevne nezávislú ríšu, dosiahol len pre blaho vlastného obyvateľstva. Ak si to myslia, sú naivní. Toto všetko bol len akýsi sprievodný produkt, ktorý mal len poslúžiť na uskutočnenie vyšších, osobných cieľov. Pre Svätopluka bola zrejme prvoradá kariéra, až potom obyvatelia jeho štátu. Povedzme si však, čo významné dosiahol a čo mohol dosiahnuť Svätopluk.
Samotný „štart“ jeho vlády ako ústredného panovníka bol poznačený veľkými aférami - zajatie Rastislava, zabitie franských správcov Veľkej Moravy – Viliama a Engelšaka či jeho velezrada a spojenie so Slavomírom. Mnoho historikov si však ťažko vysvetľuje vojenský potenciál Svätoplukovej armády, ktorý bol alfou a omegou pri vytvorení stredoeurópskej ríše. Netreba zabudnúť na získanie svetskej nezávislosti od pápeža Jána VIII. V spise bolo použité oslovenie „jedinečný/milovaný syn“, ktoré získavali veľmi blízke či politicky dôležité osoby voči pápežovi, niektorí z nich dosiahli titul rímskeho cisára. Viacerí historici upozorňujú na význam tohto spojenia. Napríklad známy český historik František Dvorník tvrdí, že Svätoplukovi mohlo ísť o získanie Bavorska, väčší politický vplyv vo Východofranskej ríši skrz získanie kráľovskej koruny, pričom sám je opatrný a netrúfa ďalej predpovedať či ambície Svätopluka zachádzali i za tento rámec (3). Karolovský rod mal vtedy pri moci slabú osobnosť – Karola Tučného, pričom samotní viacerí Karolovci mali značné problémy so zdravím. Svätopluk cítil príležitosť. V tomto období sa nachádzajú dôkazy prečo Svätopluk vytvoril tak rozsiahlu ríšu v strednej Európe. Niekde v tomto období, medzi rokmi 880-885 treba hľadať reálne možnosti Svätopluka stať sa dôležitou postavou na západe. Popredný anglický historik a profesor medievalistiky na Oxfordskej univerzite, Christopher Wickham, sa domnieva, že Svätopluk v polovici 80. rokov musel mať i značný vplyv na východobavorskú šľachtu (4). Všetky tieto pozície si mohol vybudovať len úzkym kontaktom s Franskou ríšou, a to už od začiatkov vlády v Nitre, ak nie skôr. Tak ako Východofranská ríša uprednostňovala neskôr Svätopluka II., pretože mal nemeckú matku, nie je vylúčené že východofranské kalkulácie so Svätoplukom I. mali podobný charakter. A postavenie a vplyv žien – to je celá ďalšia kapitola. Je veľmi pravdepodobné, že Svätopluk mal za ženu Nemku, sestru neskoršieho rímskeho cisára Arnulfa, menovanú v neskoršom prameni ako Gizela (5). Netreba zabúdať, že Svätopluk bol kmotrom východofranského kráľa Arnulfa, a teda krstným otcom jeho nemanželského syna Zuentibolda, čiže Svätopluka (6). A kmotrom budúceho cisára sa nemohol stať len tak akýsi panovník „z východu“.
Ako bolo možné postrehnúť zo spomenutých faktov, je mylné sa nazdávať, že Svätopluk vybudoval svoju ríšu len pre blaho svojho národa – Moravanov a predkov dnešných Slovákov. Ak by skutočne myslel na svoj národ, nedopustil by vyhnanie Metodových žiakov, či zákaz slovienskej liturgie. Nemyslel by len na vojny a krviprelievanie. Svätopluk sa správal na svoje pomery až nadmieru prozápadne. Hral svoju vlastnú „hru“, za ktorú zaplatilo jeho obyvateľstvo veľkú cenu. Či už bude alebo nebude stáť socha Svätopluka, je potrebné si uvedomiť základný rozdiel medzi politikou Rastislava a Svätopluka, ktorý spočíval v základnej podstate. Primárnym cieľom Rastislava bola politika pre ľudí, Svätopluk však najprv konal pre seba a svoj rod. A práve Rastislav by za svoje zásluhy – pre lepší, bezpečnejší a perspektívnejší život svojich ľudí mal mať sochu. Toto je rozdiel, o ktorom politici nevedia, ba možno vedia a preto uznávajú Svätopluka. Kvôli presadeniu len vlastných záujmov, nehľadiac na skutočné problémy ľudí.
1. ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Bratislavský hrad v 9. – 12. storočí. Bratislava : Obzor, 1975, s. 86 - 89.
2. LESÁK, B.: Veľkomoravské a poveľkomoravské obdobie 9. – 11. storočie. In: Z najstarších dejín Bratislavy. Bratislava 2004, s. 51.
3. DVORNÍK, F.:Byzantské misie u Slovanů. Praha : Vyšehrad, 1970, s. 181.
4. WICKHAM, CH.: The Inheritance of Rome: A History of Europe from 400 to 1000. New York : Viking, s. 397.
5. HAVLÍK, L. a kol.: Aventini annales biorum, in : Magnae Moraviae Fontes Historici I, trans. Bartoňková. Brno : Univerzita J.E. Purkyňu, 1966, s. 365-366.
6. HAVLÍK, L. a kol.: Reginonis chronicon, in : Magnae Moraviae Fontes Historici I, trans. Bartoňková. Brno : Univerzita J.E. Purkyňu, 1966, s. 137-138.
tak ako by sa ta socha nehodila na strechu kaviarne bystrica tak sa nehodi ani pred bratislavsky hrad. Cervene kryptokomunisticke prasce nemali nikdy cit pre historiu , coho dokazom je aj znicene bratislavske podhradie. Ja verim, ze raz pride konecne doba, ked komancovia nafasuju majzliky a kladivka a pekne rucne rozoberu most SNP a mozu spolu s nim rozobrat aj sochu Svatopluka. Banda cervena sa absolutne nezmenila, zasa si stavaju pomniky bez stipky vkusu a respektu k historii a obcanom.
OdpovedaťOdstrániť