Jednoduchá otázka. No mnohí z nás by určite mali problém odpovedať na relatívne ľahkú otázku. A mladá generácia. Vie vôbec že bola niekedy bitka pri Bratislave? Zodpovedanie tejto otázky by však nemalo robiť problém žiadnemu modernému Slovákovi. Veď ako Európania a uvedomelí Slováci 21. storočia sa sluší poznať aspoň v skratke a v správnosti vlastnú minulosť.
Od júna do augusta roku 907 sa údajne pod Bratislavou (v prameni ako Brezalauspurc) odohrala rozhodujúca bitka, ktorá veľmi pozmenila mapu vtedajšej Európy, ktorej následky mali odozvu nasledujúcich 1000 rokov, o ktorej sa aj dnes ešte (medzi historikmi) živo hovorí. V dnešnej spoločnosti prevláda názor že Brezalauspurc spomenutý v Salzburských análoch a Brezalauspurch ako prvé mesto v Uhorsku v Aventinových análoch je to isté - Bratislava. Dnes o tom niet väčších pochýb. Pochybnosti sú inde. A mohli by sme skôr povedať že pochybnosti prevládajú medzi širokou verejnosťou.
Dlho, najmä v 19. storočí naša mladá histografia pestovala v ľuďoch predstavu tejto bitky ako čiernej udalosti, ako rozhodujúci akt, kedy zašla sláva Slovákov. Samozrejme v duchu pretrvávajúceho romantizmu zmiešaného s potrebným vyjadrovaním krívd voči Slovákom. Pri tom málokto si uvedomil, že samotní naši predkovia sa nespomínali v boji. Dejiny sa písali vtedy ľahko – hľadal sa medzník zániku Veľkej Moravy, a bitka pri Bratislave bola priam ideálnym. Aký význam zohrala bitka pri Bratislave pre Slovensko a Slovákov? Z hľadiska súčasného, modernejšieho bádania? Bez zbytočného politického podtónu, bez zbytočnej ideológie a nadsadzovania faktov môžeme zastávať nasledovné tvrdenia.
Nepredstavovala koniec Veľkej Moravy. Veľká Morava ako štát pod kontrolou Mojmírovcov, resp. Mojmíra II. zrejme zanikol už na začiatku roku 907. Mojmír II. bol zrejme zabitý v bojoch proti starým Maďarom. Nasledovný problém, ktorý popri slovanskej nejednotnosti vysvitol a síce akého vojvodu postaviť na čelo Moravanov, bol taký zničujúci, že vykopal hrob tomuto štátu. Svätopluk II., ktorý ešte v roku 898 po oslobodení z bratovho väzenia, odišiel do Východofranskej ríše si uvedomoval svoju jedinečnú šancu sa stať panovníkom Veľkej Moravy. Bavori, ktorí mali „v zálohe“ Svätopluka II., chceli využiť túto šancu. Dejiny sa opakujú. Stačí si spomenúť na rok 870, kedy tiež zúfalí Bavori po vypuknutí povstania použili svojho „žolíka“ Svätopluka I. na odstránenie nepohodlného Slavomíra. Bavori vedeli že starých Maďarov treba zastaviť v nájazdoch na západ. Reštaurácia Veľkej Moravy pod záštitou spojeneckého Svätopluka II. bola ideálna možnosť. Tu treba upozorniť, že v takom prípade Východofranská ríša nemala v úmysle ničiť Veľkú Moravu. Vždy jej išlo len o spoplatnenie a podriadenie. Robila to aj pred tým a robila to aj po roku 907. Príkladom nám môže byť České kniežatstvo, neskôr kráľovstvo. Jednoducho, reštauráciou Veľkej Moravy chceli vytvoriť akúsi nárazníkovú zónu proti nomádom. A tento zámer je namieste. Ak si predstavíme čo po prehratej bitke pri Bratislave nasledovalo – hlboké prieniky Maďarov na územie nielen Bavorov, ale aj Sasov, Durínčanov a ďalej, tak tento zámer bol oprávnený. Nie je teda na mieste hovoriť o bitke pri Bratislave ako o bitke, ktorá bola záležitosťou len Bavorov a Maďarov. Ak by v nej skutočne vyhrali Bavori, na strednom Dunaji by sa zrejme obnovili staré pomery. Svätopluk II. by nastúpil na veľkomoravský trón. Veľká Morava by však bola viac poplatná k Východofranskej ríši. Bola by podriadená ako nikdy pred tým. Keď si to však porovnáme so zánikom Veľkej Moravy, tak jednoznačne táto možnosť by bola lepšia. Preto dnes hovoríme o bitke pri Bratislave, ako o osudovej bitke.
Ale nerobme zdĺhavé hypotézy. Okrem tejto pomerne známej, je ich viac, menej známych, menej reálnych. Môžeme konštatovať že bitka pri Bratislave rozhodla o životoch našich predkov na veľmi dlhú dobu. Vďaka nej môžeme oprávnene hovoriť ako o bitke, ktorá vydláždila cestu ku vzniku starých Slovákov v nasledujúcom období. Bez nej by Veľká Morava bola zrejme obnovená a Moravania ako takí by jestvovali či už na východ alebo na západ od rieky Moravy. Toto je však problematika s ktorou sa dodnes nevie popasovať politika a jej ideologické smerovanie. Pre niekoho je problém vidieť Moravanov na území Slovenska, nehovoriac či aj samotní Slováci po tejto bitke vlastne vznikli.
Preto ak sa vrátime späť k otázke – aký význam mala bitka pre Slovensko a Slovákov, tak môžeme povedať že veľmi veľký. Nebola síce jediným a primárnym faktorom, akési „trhania koristi“ medzi Čechmi, Poliakmi a Uhrami trvali prakticky celé 10. storočie, no vďačíme práve nej, že položila pevné základy maďarského hegemónu v karpatskej kotline a následne sľubné možnosti vzniku novej, diferencovanej etnicity od moravskej – vzniku Slovákov. Tento fakt treba brať na vedomie a mali by si ho zobrať k srdcu i naši zákonodarcovia, ktorí si zo starých Slovákov a z Veľkej Moravy urobili priam hračku. Hádžu s ňou, trhajú sa o ňu, navzájom si ju schovávajú a takto znehodnocujú. Poškodzujú a znesväcujú dobré meno našich predkov - starých Slovákov. Čakať však od nich zmenu postoja k tejto citlivej otázke je priam nedosiahnuteľné. Každá politika je riadená pod určitou ideológiou. A my sa len môžeme prizerať ako sa nám deformujú dejiny.
Od júna do augusta roku 907 sa údajne pod Bratislavou (v prameni ako Brezalauspurc) odohrala rozhodujúca bitka, ktorá veľmi pozmenila mapu vtedajšej Európy, ktorej následky mali odozvu nasledujúcich 1000 rokov, o ktorej sa aj dnes ešte (medzi historikmi) živo hovorí. V dnešnej spoločnosti prevláda názor že Brezalauspurc spomenutý v Salzburských análoch a Brezalauspurch ako prvé mesto v Uhorsku v Aventinových análoch je to isté - Bratislava. Dnes o tom niet väčších pochýb. Pochybnosti sú inde. A mohli by sme skôr povedať že pochybnosti prevládajú medzi širokou verejnosťou.
Dlho, najmä v 19. storočí naša mladá histografia pestovala v ľuďoch predstavu tejto bitky ako čiernej udalosti, ako rozhodujúci akt, kedy zašla sláva Slovákov. Samozrejme v duchu pretrvávajúceho romantizmu zmiešaného s potrebným vyjadrovaním krívd voči Slovákom. Pri tom málokto si uvedomil, že samotní naši predkovia sa nespomínali v boji. Dejiny sa písali vtedy ľahko – hľadal sa medzník zániku Veľkej Moravy, a bitka pri Bratislave bola priam ideálnym. Aký význam zohrala bitka pri Bratislave pre Slovensko a Slovákov? Z hľadiska súčasného, modernejšieho bádania? Bez zbytočného politického podtónu, bez zbytočnej ideológie a nadsadzovania faktov môžeme zastávať nasledovné tvrdenia.
Nepredstavovala koniec Veľkej Moravy. Veľká Morava ako štát pod kontrolou Mojmírovcov, resp. Mojmíra II. zrejme zanikol už na začiatku roku 907. Mojmír II. bol zrejme zabitý v bojoch proti starým Maďarom. Nasledovný problém, ktorý popri slovanskej nejednotnosti vysvitol a síce akého vojvodu postaviť na čelo Moravanov, bol taký zničujúci, že vykopal hrob tomuto štátu. Svätopluk II., ktorý ešte v roku 898 po oslobodení z bratovho väzenia, odišiel do Východofranskej ríše si uvedomoval svoju jedinečnú šancu sa stať panovníkom Veľkej Moravy. Bavori, ktorí mali „v zálohe“ Svätopluka II., chceli využiť túto šancu. Dejiny sa opakujú. Stačí si spomenúť na rok 870, kedy tiež zúfalí Bavori po vypuknutí povstania použili svojho „žolíka“ Svätopluka I. na odstránenie nepohodlného Slavomíra. Bavori vedeli že starých Maďarov treba zastaviť v nájazdoch na západ. Reštaurácia Veľkej Moravy pod záštitou spojeneckého Svätopluka II. bola ideálna možnosť. Tu treba upozorniť, že v takom prípade Východofranská ríša nemala v úmysle ničiť Veľkú Moravu. Vždy jej išlo len o spoplatnenie a podriadenie. Robila to aj pred tým a robila to aj po roku 907. Príkladom nám môže byť České kniežatstvo, neskôr kráľovstvo. Jednoducho, reštauráciou Veľkej Moravy chceli vytvoriť akúsi nárazníkovú zónu proti nomádom. A tento zámer je namieste. Ak si predstavíme čo po prehratej bitke pri Bratislave nasledovalo – hlboké prieniky Maďarov na územie nielen Bavorov, ale aj Sasov, Durínčanov a ďalej, tak tento zámer bol oprávnený. Nie je teda na mieste hovoriť o bitke pri Bratislave ako o bitke, ktorá bola záležitosťou len Bavorov a Maďarov. Ak by v nej skutočne vyhrali Bavori, na strednom Dunaji by sa zrejme obnovili staré pomery. Svätopluk II. by nastúpil na veľkomoravský trón. Veľká Morava by však bola viac poplatná k Východofranskej ríši. Bola by podriadená ako nikdy pred tým. Keď si to však porovnáme so zánikom Veľkej Moravy, tak jednoznačne táto možnosť by bola lepšia. Preto dnes hovoríme o bitke pri Bratislave, ako o osudovej bitke.
Ale nerobme zdĺhavé hypotézy. Okrem tejto pomerne známej, je ich viac, menej známych, menej reálnych. Môžeme konštatovať že bitka pri Bratislave rozhodla o životoch našich predkov na veľmi dlhú dobu. Vďaka nej môžeme oprávnene hovoriť ako o bitke, ktorá vydláždila cestu ku vzniku starých Slovákov v nasledujúcom období. Bez nej by Veľká Morava bola zrejme obnovená a Moravania ako takí by jestvovali či už na východ alebo na západ od rieky Moravy. Toto je však problematika s ktorou sa dodnes nevie popasovať politika a jej ideologické smerovanie. Pre niekoho je problém vidieť Moravanov na území Slovenska, nehovoriac či aj samotní Slováci po tejto bitke vlastne vznikli.
Preto ak sa vrátime späť k otázke – aký význam mala bitka pre Slovensko a Slovákov, tak môžeme povedať že veľmi veľký. Nebola síce jediným a primárnym faktorom, akési „trhania koristi“ medzi Čechmi, Poliakmi a Uhrami trvali prakticky celé 10. storočie, no vďačíme práve nej, že položila pevné základy maďarského hegemónu v karpatskej kotline a následne sľubné možnosti vzniku novej, diferencovanej etnicity od moravskej – vzniku Slovákov. Tento fakt treba brať na vedomie a mali by si ho zobrať k srdcu i naši zákonodarcovia, ktorí si zo starých Slovákov a z Veľkej Moravy urobili priam hračku. Hádžu s ňou, trhajú sa o ňu, navzájom si ju schovávajú a takto znehodnocujú. Poškodzujú a znesväcujú dobré meno našich predkov - starých Slovákov. Čakať však od nich zmenu postoja k tejto citlivej otázke je priam nedosiahnuteľné. Každá politika je riadená pod určitou ideológiou. A my sa len môžeme prizerať ako sa nám deformujú dejiny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára