Česká republika zažíva v týchto dňoch, či mesiacoch svoje historické momenty. Spomedzi krajín strednej Európy ako prvá prevzala predsedníctvo Rady Európskej únie, a to len necelých päť rokov po vstupe krajiny do Európskej únie. A to v neľahkej situácii, kedy mohla celej Európe ukázať, že aj relatívne malý štát z regiónu niekdajšej sféry vplyvu Sovietskeho zväzu dokáže viesť a usmerňovať (politicky, ekonomicky) také štáty, akými sú Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko či Taliansko. Pozitívny medzník! Druhým medzníkom, ktorý renomé českého predsedníctva v týchto dňoch prekrýva, je vyslovenie nedôvery českej Poslaneckej snemovne Vláde Českej republiky. Po prvýkrát od zvrhnutia nedemokratického režimu v roku 1989 došlo k vysloveniu nedôvery českej vláde, a to v tom najnevhodnejšom okamihu.
Česká strana sociálne demokratická (ČSSD) na čele s ambicióznym Jiřím Paroubkom sa dlhé mesiace, vlastne od kreovanie súčasnej vlády pod vedením Mirka Topolánka (ODS), usilovala zvrhnúť vládu, vysloviť jej v snemovni nedôveru. Pretože vnímanie politiky, najmä jej sociálnej sféry (a s tým priamo súvisiaca výdavková politika štátu), majú tieto dve strany kategoricky odlišné. Česká vláda začala najmä po vzore Slovenskej republiky uskutočňovať viaceré, pre krajinu už viac ako potrebné reformy. Vláda sa pritom opierala od svojho počiatku (vyslovenie dôvery vlády v roku 2007) o minimálnu parlamentnú väčšinu (101 hlasov), a to aj vďaka tzv. „prebehlíkom“ z opozičného tábora Miloše Melčáka a Michala Pohanky (obidvaja pôvodne ČSSD). Aj toto bol jeden z najčastejších argumentov zo strany sociálnych demokratov – kupčenie s hlasmi oboch poslancov. V mnohom podobný prípad s druhou vládou Mikuláša Dzurindu na Slovensku.
Podozrenie z kupovania poslaneckých hlasov oboch prebehlíkov však nebol najväčší problém vlády. Ten, ktorý jej výrazne uškodil a zároveň bol esom pre Jiřího Paroubka, bola kauza „Čunek“. Tu veľmi dlho váhal a zdá sa, že celkom zbytočne, predseda vlády s odvolaním Jiřího Čunka z vlády. Súdy, podľa všetkého pod politickým vplyvom z okolia predsedu vlády, nakoniec rozhodli, že Jiří Čunek je nevinný, a tento sa mohol opätovne stať členom vlády. Členom, ktorý bol a vlastne dodnes je poznačený nevysvetlenou kauzou, dnes rozšírenou ešte aj o podozrenie zo zasahovania do nezávislosti justície. Veľmi podobná kauza odštartovala posledný a zároveň jediný úspešný pokus o vyslovenie nedôvery vláde, a to kauza „Wolf“, resp. „Dalík“. Česká polícia prešetruje podnikateľské aktivity Petra Wolfa, ktorý je podozrivý zo zneužitia niekoľko miliónovej štátnej dotácie. Poslanec Wolf je jeden z ďalších prebehlíkov ČSSD, ktorý v niektorých dôležitých bodoch bol ochotný podporiť vládnu politiku (napr. podpora výstavby radaru v Brdech). Mirek Topolánek si uvedomoval krehkú stabilitu svojho kabinetu, preto sa akejkoľvek podpore tešil. Preto požiadal Mirka Dalíka, aby pomohol poslancovi Wolfovi s mediálnym tlakom, ktorý bol na jeho osobu vyvíjaný. Nečudo. Česká televízia (pripomínam, že ide o verejnoprávnu televíziu; pozn. autora) natočila dokument o podnikateľských aktivitách poslanca Petra Wolfa. Tento dokument mal byť poslednou kvapkou, ktorá by položila poslanca buď jeho vlastným rozhodnutím alebo by bol zbavený poslaneckej imunity. Ani jedno, ani druhé si vláda nemohla dovoliť, čo si uvedomoval aj Mirek Dalík, ktorý sa celkom nešťastne usiloval presvedčiť reportéra ČT, aby dokument o Wolfovi televízia neodvysielala, a to pre zachovanie podpory vlády. Použil Dalík nevhodnú argumentáciu, ktorá celú kauzu len zavŕšila alebo len celkom racionálne došlo k vyvrcholeniu toho, čo bolo, zdá sa, nezvratné – pád českej (Topolánkovej) vlády?!
Odpovedí na túto otázku je neskutočné množstvo, každá z nich má svoju určitú váhu. Je zrejmé, že lobista Dalík svojím konaním len odhalil, že vláda pre zachovanie svojej podpory urobí takmer všetko. Ale toto je celkom prirodzené! Ovplyvňovanie reportéra Českej televízie nebolo najväčšou politickou chybou Mirka Topolánka, tou bolo jeho zasahovanie do kauzy „Čunek“. Kauza „Wolf“ do určitej miery naznačila, že vládny kabinet nie je zo strany prebehlíkov z ČSSD podporovaný len preto, že by zrazu títo zmenili svoje politické názory, ale že skôr tieto názory za niečo vymenili (?).
Tým, čo vládnemu kabinetu taktiež skôr škodilo, ako pomáhalo, boli vnútorné rozpory jednotlivých strán vládnej koalície. Od kreovania vlády sa jej nevyhla ani jedna z nich. Všetky tri sa vnútorne trieštia, čo vyvrcholilo pri ostatnej voľbe českého prezidenta. Práve táto voľba bola skúškou tak jednotnosti politických strán, koalície ako aj skúškou koalícia vs. opozícia. V ODS o moc navzájom dlhodobo bojujú Mirek Topolánek a Pavel Bém, s podporou skupiny okolo čestného predsedu Václava Klausa. Ten sa na ostatnom Kongrese ODS v decembri 2008 vzdal svojho čestného členstva a ODS tak nadobro opustil. Bém a boj o ODS však zotrval. V KDÚ-ČSL je problém totožný, jeho aktérmi je sporný predseda Jiří Čunek a súčasný minister financií Miroslav Kalousek, s výraznou podporou predsedu vlády. Najväčšie problémy, a to najmä na pôde Poslaneckej snemovne robili vláde poslanci za Stranu zelených a podobne spor o moc v tejto strane.
To, čo vládu nakoniec položilo nebola teda kauza „Čunek“ (čo by sa zdalo logické) alebo „Wolf“, ale bolo to to, kvôli čomu chcel vládu položiť Jiří Paroubek. Boli to prebehlíci, tentokrát však z koaličných strán, ktorí v utorok 24. marca 2009 spoločne s opozičnými poslancami za ČSSD a KSČM vyslovili vláde Českej republiky nedôveru v pomere 96:101. Predseda vlády Mirek Topolánek vo štvrtok 26. marca podal demisiu svojho kabinetu, čím sa začali rokovania predstaviteľov politických strán s prezidentom Václavom Klausom v otázke „ako ďalej česká politická scéna?“ Václav Klaus je známy svojim odmietavým postojom ku komunistom, preto je pravdepodobné, že nepoverí zostavením vlády Jiřího Paroubka, ak tento bude dôveru svojho kabinetu opierať o hlasy poslancov KSČM. Prezident má určité názorové rozpory aj so súčasným predsedom ODS Mirkom Topolánkom, čiže ani jemu cestu k novej vláde určite neuľahčí. Prezident sa nechal počuť, že vymenuje iba takú vládu, ktorá sa bude opierať o väčšinovú podporu v Poslaneckej snemovni. A takúto dnes nevie zostaviť ani Mirek Topolánek a ani Jiří Paroubek. Druhý menovaný pritom pripúšťa možnosť kreovania úradníckej vlády, a to až do obdobia predčasných volieb. Takúto možnosť však odmieta Mirek Topolánek. Je teda viac ako jasné, že až do konca českého predsedníctva Rade Európskej únie povedie krajinu vláda v demisii a po ukončení predsedníctva budú vyhlásené predčasné parlamentné voľby.
Predčasné parlamentné voľby budú pravdepodobne znamenať zmenu vládnej politicky. Hoci úspešné európske predsedníctvo mohlo pomôcť posilniť dôveru občanov v prospech vládnych strán, otázkou je, či to stačí na nebývalú podporu sociálnych demokratov, ktorú ukázali už počas ostatných krajských a senátnych volieb. Otvorene je treba priznať, že Jiří Paroubek je na koni! Stoja za ním občania, stojí za ním väčšina v Poslaneckej snemovni. Naopak, Mirek Topolánek musí riešiť vládnu krízu, české predsedníctvo a ešte sa aj pripraviť na predčasné voľby. Vyslovenie nedôvery vláde nie je ničím neobvyklým, len v našich zemepisných šírkach na to nie sme zvyknutí. Česká republika si pre spoznanie nespoznaného však vybrala najhoršiu možnú chvíľu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára