Aktualizované znenie o stanovisko ĽS-HZDS a p. Milana Belicu (v závere)
V predchádzajúcom článku som v úvode spomenul tzv. sci-fi číselnú kombináciu 7+1, ktorá by podľa jej autorov a sympatizantov mala spolu predstavovať súčet rovnajúci sa osem. Osem vyšších územných celkov. Túto číselnú kombináciu si osvojili média, politici, karikaturisti, verejnosť a čo mňa osobne prekvapuje i mnohí politickí analytici. Je však táto číselná kombinácia správna? Som presvedčený, že vo svojej podstate nie je! Vo svojej všeobecnosti sa však správnou zdá.
Slovenská politická scéna sa v ostatných rokoch stala bipolárnou. Na jednej – ľavicovej strane stojí dominantný SMER-SD Roberta Fica, na druhej – pravicovej strane stojí už menej dominantná SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu. Niekde medzi nimi alebo okolo nich pôsobia menšie politické strany, ktoré sa svojou politikou vyhranili a teda nie je problém určiť, kto s kým do vlády pôjde a kto s kým nie. Aj keď na Slovensku nie je problém akákoľvek povolebná spolupráca (viď. Rusko vs. Dzurinda, Mečiar vs. Fico). Táto bipolarita sa oveľa menej tlačí do reálnej politiky na regionálnej a komunálnej úrovni. Nie je ničím neobvyklým, ak sa v regiónoch utvárajú ľavo-pravé koalície, ktoré sa dokážu spoločne vyhraniť voči svojim partnerom vo veľkej politike. Nie je ničím neobvyklým, ak sa ľavo-pravé strany vedia po regionálnych alebo komunálnych voľbách dohodnúť na spoločnom ovládnutí zastupiteľstva, opäť na úkor partnerov z veľkej politiky. Boli práve takéto regionálne dohody tými, čo spôsobili počtárske chyby pri vyhodnocovaní ostatných volieb predsedov vyšších územných celkov, teda definovanie nepresnej výslednej kombinácie 7+1?
Opäť si pre ilustráciu pomôžem karikatúrou z denníka SME (autor Shooty). Ten celkom výstižne zobrazil Slovensko ako vešiak, na ktorom je zavesených osem županov predstavujúcich ôsmich predsedov vyšších územných celkov, teda županov. Shooty je karikaturista, teda nemusí rozmýšľať nad počtami a výsledkami volieb. A zdá sa, že ani nerozmýšľal. Rovnako ako všetci ostatní, len prevzal kombináciu 7+1 a túto prekreslil. Modrý župan znázornený v ľavej (západnej) časti vešiaka patrí „modrému“ Pavlovi Frešovi, ostatných sedem červených županov vpravo od modrého patrí tým predsedom, ktorí kandidovali a aj uspeli s podporou najsilnejšej politickej strany na Slovensku, s podporou červeného SMERu. A tu sa niekde stála chyba! Rozoberme si jednotlivých úspešných novozvolených predsedov VÚC podľa ich politického zaradenia a podpory, s ktorou do volieb išli:
• Pavol Frešo – člen SDKÚ-DS; kandidoval s podporou tzv. stredopravej koalície SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS a SAS; Bratislavský samosprávny kraj
• Tibor Mikuš – nezávislý kandidát (?), v minulosti člen ĽS-HZDS; kandidoval s podporou strán SMER-SD, HZD, SNS a Nová demokracia; Trnavský samosprávny kraj
• Milan Belica – nezávislý kandidát, v minulosti člen ĽS-HZDS; kandidoval s podporou strán SMER-SD, SDKÚ-DS a KDH; Nitriansky samosprávny kraj
• Vladimír Maňka – podpredseda strany SMER-SD; kandidoval s podporou materskej strany SMER-SD a ĽS-HZDS; Banskobystrický samosprávny kraj
• Pavol Sedláček – nominant ĽS-HZDS; kandidoval za koalíciu ĽS-HZDS a SMER-SD, Trenčiansky samosprávny kraj
• Juraj Blanár – krajský predseda strany SMER-SD; kandidoval s podporou SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD, SZS a SF; Žilinský samosprávny kraj
• Peter Chudík – člen strany SMER-SD; kandidoval s podporou SMER-SD, ĽS-HZDS, HZD a SZS; Prešovský samosprávny kraj
• Zdenko Trebuľa – člen strany SMER-SD; kandidoval s podporou koalície strán SMER-SD, SMK, ĽS-HZDS, HZD, SF, SOS, Most-Híd a Liga
Bez ďalšej hlbšej analýzy je zrejmé, že akokoľvek by sme chceli, nie je možné výsledky týchto volieb vyhodnotiť 7+1 v prospech SMERu. Kandidáti SMERu, ktorí sú zároveň jeho členmi získali len 4 kreslá predsedov VÚC. Ďalej možno povedať, že dve kreslá predsedov VÚC získali nezávislí kandidáti, a to Milan Belica, ktorý v minulosti pôsobil v ĽS-HZDS, ale z tejto strany vystúpil a za nezávislého je označovaný aj Tibor Mikuš v Trnavskom kraji, hoci tento je riadnym predsedom mimoparlamentnej a pomerne bezvýznamnej strany Nová demokracia. Jedno kreslo v Bratislavskom kraji získal Pavol Frešo ako člen SDKÚ a jedno kreslo v Trenčianskom kraji Pavol Sedláček ako nominant ĽS-HZDS (nepodarilo sa mi zistiť, či nominant ĽS-HZDS rovná sa aj člen tejto strany, s touto otázkou som sa obrátil na ĽS-HZDS; pozn. autora). Teda bez zreteľa na volebné koalície, ktoré jednotlivých kandidátov podporovali, avšak ktorých existencia končí s uzavretím volebných miestností, by sme mohli výsledok volieb predsedov VÚC číselne vyjadriť takto: 4 (kandidát SMERu) + 2 (po jednom SDKÚ-DS a ĽS-HZDS) + 2 (nezávislý kandidát), t.j. 4+2+2, rovná sa spolu 8.
Ako vznikla sci-fi kombinácia 7+1? Ponúka sa jediná možná odpoveď, ktorá je opätovne vo svojej podstate nesprávna, i keď vo všeobecnosti sa správnou môže zdať. Tou je, že výsledky volieb predsedov VÚC boli uskutočnené nie na základe politickej príslušnosti jednotlivých kandidátov, ale na základe politickej podpory, s ktorou tieto voľby vyhrali. Aj v takomto prípade je podľa mňa kombinácia 7+1 nesprávna, i keď nie až v takej miere ako keď ju hodnotíme z hľadiska politickej príslušnosti jednotlivých kandidátov. Uvedenú číselnú kombináciu totiž spochybňuje už len jeden kraj, a to nitriansky. Ako som vyššie uviedol, predsedom Nitrianskeho VÚC sa opätovne stal Milan Belica (3x v rade; pozn. autora), ktorý bol dlhoročným členom strany Vladimíra Mečiara, a z ktorej len začiatkom tohto roka vystúpil bez vstupu do inej politickej strany. Milan Belica sa tak stal nezávislým kandidátom s podporou strán SMER-SD, SDKÚ-DS a KDH. Teda s podporou jednej, i keď dominantnej ľavicovej strany a dvoma stredopravými stranami. Je teda správne tohto víťazného kandidáta pripisovať len strane Roberta Fica? Domnievam sa, že nie je, že práve tento znovuzvolený predseda VÚC najviac, a to v prípade použitia jednej alebo druhej analýzy, narúša toľko vžitú kombináciu drvivého víťazstva strany SMER nad pravicovými stranami čo sa týka otázky predsedov samosprávnych krajov.
Je pravdou, že vyjadrenie výsledkov týchto volieb v pomere 7+1 je najjednoduchším možným, nakoľko vyjadruje víťazstvo koalícií a nie kandidátov a jednotlivých strán. Aj v takomto prípade je však nesprávnym, keďže ako som uviedol, v Nitrianskom VÚC spoločnú koalíciu na podporu predsedu VÚC tvorili tak SMER-SD ako aj SDKÚ-DS, čiže nie je možné jednoznačne určiť, že tento víťaz je víťazstvom SMER-SD alebo SDKÚ-DS. Ak by som však zobral do úvahy, že členom tejto koalície bolo aj KDH, v takomto prípade sa skôr ponúka možnosť, že Milan Belica je víťazstvom stredopravých strán, teda že jeho víťazstvo by nemalo byť tak exaktne pripisované SMERu. Vzhľadom na politickú minulosť (príslušnosť) Milana Belicu, ako aj podporu politických strán v roku 2001 a 2005, kedy ho podporovali skôr stredo-ľavé subjekty sa k takémuto záveru neuchýlim, ale ponechám ho len v rovine, že Milan Belica nie je jednoznačným víťazom strany SMER-SD, ale že je kolektívnym víťazom vo zvláštnych národnostných podmienkach daného samosprávneho kraja!
Poznámky na záver:
1. nakoľko mi nie je jasná politická príslušnosť Pavla Sedláčka (viď vyššie), požiadal som ĽS-HZDS o stanovisko, či Pavol Sedláček je i členom strany alebo bol iba ich nominantom pre voľby predsedu VÚC.
Stanovisko ĽS-HZDS zo dňa 8.12.2009: ,,p. Pavol Sedláček je roky členom a funkcionárom ĽS HZDS. Taktiež je členom Republikového predstavenstva strany." Tlačové informačné oddelenie ĽS-HZDS. Na základe stanoviska ĽS-HZDS si teda ako autor článku kladiem otázku: možno člena ĽS-HZDS považovať za jasného víťaza strany SMER-SD? Myslím si, že nie!
2. nakoľko otázka víťazstva Milana Belicu v Nitrianskom VÚC je pomerne diskutabilná a nie každý čitateľ môže súhlasiť s mojou prezentáciou, požiadal som o stanovisko priamo Milana Belicu, či sa on osobne cíti byť víťazom strany SMER-SD, keďže ho tak médiá a politici samotní prezentujú v číselnej kombinácii 7+1.
Stanovisko p. Milana Belicu poskytnuté prostredníctvom jeho hovorcu (PhDr. Stanislav Katrinec) zo dňa 8.12.2009: „Nie je podstatné, ako sa cítim ja, ale podstatná je politická realita, ktorá je nasledovná: Na funkciu predsedu NSK som nekandidoval, ako nezávislý, ale ako nestraník na kandidátke troch strán – SMER - SD, SDKÚ – DS a KDH. Keby som kandidoval, ako nezávislý, musel by som ku kandidačnej listine priložiť aj petíciu s tisíckou platných podpisov. Ďalej je podstatná politická váha jednotlivých strán, ktoré ma kandidovali, a tá je daná ich poradím, čiže 1. SMER – SD, 2. SDKÚ – DS a 3. KDH. To je určené počtom ich poslancov tak v národnom, ako aj – a to v tomto prípade predovšetkým – v regionálnom parlamente. Čiže, ja ako predseda NSK musím a budem rešpektovať silu i rozhodnutia poslaneckého zboru a v ňom aj poslancov jednotlivých strán, ktorých počty určili voliči.“ Na základe uvedeného stanoviska p. Belicu dopĺňam ako autor článku nasledujúce: v NSK bola aj na úrovni poslancov kreovaná tzv. veľká slovenská koalícia z týchto strán: SMER-SD, ĽS-HZDS, SDKÚ-DS a KDH, ktorá spolu získala 38 mandátov, SMK získala 13 mandátov a 3 mandáty získali nezávislí kandidáti. Vyvstáva otázka, do akej miery je podstatné zatriedenie jednotlivých poslancov mimo koalíciu, teda rozdeliť 54 poslaneckých mandátov nie podľa volebnej koalície, ale podľa straníckej príslušnosti novozvolených poslancov. Vzhľadom na charakter kraja, v ktorom sa utvárajú koalície predovšetkým na národnostnom princípe a nie "politických hodnotách" (ľavica vs pravica) je podľa mňa ďalšie politické delenie zbytočným. Naďalej teda trvám na tom, že staronový župan v NSK nemôže byť exaktne braný ako víťaz strany SMER-SD, a teda že kombinácia 7+1 je vo svojej podstate kombináciou nesprávnou.
3. do zverejnenia článku ani ĽS-HZDS ani Milan Belica na moju žiadosť nereagovali. V prípade, ak sa tak stane po zverejnení článku, ich reakciu doplním. reakcie boli doplnené okamžite po ich obdržaní, teda dňa8.12.2009
V predchádzajúcom článku som v úvode spomenul tzv. sci-fi číselnú kombináciu 7+1, ktorá by podľa jej autorov a sympatizantov mala spolu predstavovať súčet rovnajúci sa osem. Osem vyšších územných celkov. Túto číselnú kombináciu si osvojili média, politici, karikaturisti, verejnosť a čo mňa osobne prekvapuje i mnohí politickí analytici. Je však táto číselná kombinácia správna? Som presvedčený, že vo svojej podstate nie je! Vo svojej všeobecnosti sa však správnou zdá.
Slovenská politická scéna sa v ostatných rokoch stala bipolárnou. Na jednej – ľavicovej strane stojí dominantný SMER-SD Roberta Fica, na druhej – pravicovej strane stojí už menej dominantná SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu. Niekde medzi nimi alebo okolo nich pôsobia menšie politické strany, ktoré sa svojou politikou vyhranili a teda nie je problém určiť, kto s kým do vlády pôjde a kto s kým nie. Aj keď na Slovensku nie je problém akákoľvek povolebná spolupráca (viď. Rusko vs. Dzurinda, Mečiar vs. Fico). Táto bipolarita sa oveľa menej tlačí do reálnej politiky na regionálnej a komunálnej úrovni. Nie je ničím neobvyklým, ak sa v regiónoch utvárajú ľavo-pravé koalície, ktoré sa dokážu spoločne vyhraniť voči svojim partnerom vo veľkej politike. Nie je ničím neobvyklým, ak sa ľavo-pravé strany vedia po regionálnych alebo komunálnych voľbách dohodnúť na spoločnom ovládnutí zastupiteľstva, opäť na úkor partnerov z veľkej politiky. Boli práve takéto regionálne dohody tými, čo spôsobili počtárske chyby pri vyhodnocovaní ostatných volieb predsedov vyšších územných celkov, teda definovanie nepresnej výslednej kombinácie 7+1?
Opäť si pre ilustráciu pomôžem karikatúrou z denníka SME (autor Shooty). Ten celkom výstižne zobrazil Slovensko ako vešiak, na ktorom je zavesených osem županov predstavujúcich ôsmich predsedov vyšších územných celkov, teda županov. Shooty je karikaturista, teda nemusí rozmýšľať nad počtami a výsledkami volieb. A zdá sa, že ani nerozmýšľal. Rovnako ako všetci ostatní, len prevzal kombináciu 7+1 a túto prekreslil. Modrý župan znázornený v ľavej (západnej) časti vešiaka patrí „modrému“ Pavlovi Frešovi, ostatných sedem červených županov vpravo od modrého patrí tým predsedom, ktorí kandidovali a aj uspeli s podporou najsilnejšej politickej strany na Slovensku, s podporou červeného SMERu. A tu sa niekde stála chyba! Rozoberme si jednotlivých úspešných novozvolených predsedov VÚC podľa ich politického zaradenia a podpory, s ktorou do volieb išli:
• Pavol Frešo – člen SDKÚ-DS; kandidoval s podporou tzv. stredopravej koalície SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS a SAS; Bratislavský samosprávny kraj
• Tibor Mikuš – nezávislý kandidát (?), v minulosti člen ĽS-HZDS; kandidoval s podporou strán SMER-SD, HZD, SNS a Nová demokracia; Trnavský samosprávny kraj
• Milan Belica – nezávislý kandidát, v minulosti člen ĽS-HZDS; kandidoval s podporou strán SMER-SD, SDKÚ-DS a KDH; Nitriansky samosprávny kraj
• Vladimír Maňka – podpredseda strany SMER-SD; kandidoval s podporou materskej strany SMER-SD a ĽS-HZDS; Banskobystrický samosprávny kraj
• Pavol Sedláček – nominant ĽS-HZDS; kandidoval za koalíciu ĽS-HZDS a SMER-SD, Trenčiansky samosprávny kraj
• Juraj Blanár – krajský predseda strany SMER-SD; kandidoval s podporou SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD, SZS a SF; Žilinský samosprávny kraj
• Peter Chudík – člen strany SMER-SD; kandidoval s podporou SMER-SD, ĽS-HZDS, HZD a SZS; Prešovský samosprávny kraj
• Zdenko Trebuľa – člen strany SMER-SD; kandidoval s podporou koalície strán SMER-SD, SMK, ĽS-HZDS, HZD, SF, SOS, Most-Híd a Liga
Bez ďalšej hlbšej analýzy je zrejmé, že akokoľvek by sme chceli, nie je možné výsledky týchto volieb vyhodnotiť 7+1 v prospech SMERu. Kandidáti SMERu, ktorí sú zároveň jeho členmi získali len 4 kreslá predsedov VÚC. Ďalej možno povedať, že dve kreslá predsedov VÚC získali nezávislí kandidáti, a to Milan Belica, ktorý v minulosti pôsobil v ĽS-HZDS, ale z tejto strany vystúpil a za nezávislého je označovaný aj Tibor Mikuš v Trnavskom kraji, hoci tento je riadnym predsedom mimoparlamentnej a pomerne bezvýznamnej strany Nová demokracia. Jedno kreslo v Bratislavskom kraji získal Pavol Frešo ako člen SDKÚ a jedno kreslo v Trenčianskom kraji Pavol Sedláček ako nominant ĽS-HZDS (nepodarilo sa mi zistiť, či nominant ĽS-HZDS rovná sa aj člen tejto strany, s touto otázkou som sa obrátil na ĽS-HZDS; pozn. autora). Teda bez zreteľa na volebné koalície, ktoré jednotlivých kandidátov podporovali, avšak ktorých existencia končí s uzavretím volebných miestností, by sme mohli výsledok volieb predsedov VÚC číselne vyjadriť takto: 4 (kandidát SMERu) + 2 (po jednom SDKÚ-DS a ĽS-HZDS) + 2 (nezávislý kandidát), t.j. 4+2+2, rovná sa spolu 8.
Ako vznikla sci-fi kombinácia 7+1? Ponúka sa jediná možná odpoveď, ktorá je opätovne vo svojej podstate nesprávna, i keď vo všeobecnosti sa správnou môže zdať. Tou je, že výsledky volieb predsedov VÚC boli uskutočnené nie na základe politickej príslušnosti jednotlivých kandidátov, ale na základe politickej podpory, s ktorou tieto voľby vyhrali. Aj v takomto prípade je podľa mňa kombinácia 7+1 nesprávna, i keď nie až v takej miere ako keď ju hodnotíme z hľadiska politickej príslušnosti jednotlivých kandidátov. Uvedenú číselnú kombináciu totiž spochybňuje už len jeden kraj, a to nitriansky. Ako som vyššie uviedol, predsedom Nitrianskeho VÚC sa opätovne stal Milan Belica (3x v rade; pozn. autora), ktorý bol dlhoročným členom strany Vladimíra Mečiara, a z ktorej len začiatkom tohto roka vystúpil bez vstupu do inej politickej strany. Milan Belica sa tak stal nezávislým kandidátom s podporou strán SMER-SD, SDKÚ-DS a KDH. Teda s podporou jednej, i keď dominantnej ľavicovej strany a dvoma stredopravými stranami. Je teda správne tohto víťazného kandidáta pripisovať len strane Roberta Fica? Domnievam sa, že nie je, že práve tento znovuzvolený predseda VÚC najviac, a to v prípade použitia jednej alebo druhej analýzy, narúša toľko vžitú kombináciu drvivého víťazstva strany SMER nad pravicovými stranami čo sa týka otázky predsedov samosprávnych krajov.
Je pravdou, že vyjadrenie výsledkov týchto volieb v pomere 7+1 je najjednoduchším možným, nakoľko vyjadruje víťazstvo koalícií a nie kandidátov a jednotlivých strán. Aj v takomto prípade je však nesprávnym, keďže ako som uviedol, v Nitrianskom VÚC spoločnú koalíciu na podporu predsedu VÚC tvorili tak SMER-SD ako aj SDKÚ-DS, čiže nie je možné jednoznačne určiť, že tento víťaz je víťazstvom SMER-SD alebo SDKÚ-DS. Ak by som však zobral do úvahy, že členom tejto koalície bolo aj KDH, v takomto prípade sa skôr ponúka možnosť, že Milan Belica je víťazstvom stredopravých strán, teda že jeho víťazstvo by nemalo byť tak exaktne pripisované SMERu. Vzhľadom na politickú minulosť (príslušnosť) Milana Belicu, ako aj podporu politických strán v roku 2001 a 2005, kedy ho podporovali skôr stredo-ľavé subjekty sa k takémuto záveru neuchýlim, ale ponechám ho len v rovine, že Milan Belica nie je jednoznačným víťazom strany SMER-SD, ale že je kolektívnym víťazom vo zvláštnych národnostných podmienkach daného samosprávneho kraja!
Poznámky na záver:
1. nakoľko mi nie je jasná politická príslušnosť Pavla Sedláčka (viď vyššie), požiadal som ĽS-HZDS o stanovisko, či Pavol Sedláček je i členom strany alebo bol iba ich nominantom pre voľby predsedu VÚC.
Stanovisko ĽS-HZDS zo dňa 8.12.2009: ,,p. Pavol Sedláček je roky členom a funkcionárom ĽS HZDS. Taktiež je členom Republikového predstavenstva strany." Tlačové informačné oddelenie ĽS-HZDS. Na základe stanoviska ĽS-HZDS si teda ako autor článku kladiem otázku: možno člena ĽS-HZDS považovať za jasného víťaza strany SMER-SD? Myslím si, že nie!
2. nakoľko otázka víťazstva Milana Belicu v Nitrianskom VÚC je pomerne diskutabilná a nie každý čitateľ môže súhlasiť s mojou prezentáciou, požiadal som o stanovisko priamo Milana Belicu, či sa on osobne cíti byť víťazom strany SMER-SD, keďže ho tak médiá a politici samotní prezentujú v číselnej kombinácii 7+1.
Stanovisko p. Milana Belicu poskytnuté prostredníctvom jeho hovorcu (PhDr. Stanislav Katrinec) zo dňa 8.12.2009: „Nie je podstatné, ako sa cítim ja, ale podstatná je politická realita, ktorá je nasledovná: Na funkciu predsedu NSK som nekandidoval, ako nezávislý, ale ako nestraník na kandidátke troch strán – SMER - SD, SDKÚ – DS a KDH. Keby som kandidoval, ako nezávislý, musel by som ku kandidačnej listine priložiť aj petíciu s tisíckou platných podpisov. Ďalej je podstatná politická váha jednotlivých strán, ktoré ma kandidovali, a tá je daná ich poradím, čiže 1. SMER – SD, 2. SDKÚ – DS a 3. KDH. To je určené počtom ich poslancov tak v národnom, ako aj – a to v tomto prípade predovšetkým – v regionálnom parlamente. Čiže, ja ako predseda NSK musím a budem rešpektovať silu i rozhodnutia poslaneckého zboru a v ňom aj poslancov jednotlivých strán, ktorých počty určili voliči.“ Na základe uvedeného stanoviska p. Belicu dopĺňam ako autor článku nasledujúce: v NSK bola aj na úrovni poslancov kreovaná tzv. veľká slovenská koalícia z týchto strán: SMER-SD, ĽS-HZDS, SDKÚ-DS a KDH, ktorá spolu získala 38 mandátov, SMK získala 13 mandátov a 3 mandáty získali nezávislí kandidáti. Vyvstáva otázka, do akej miery je podstatné zatriedenie jednotlivých poslancov mimo koalíciu, teda rozdeliť 54 poslaneckých mandátov nie podľa volebnej koalície, ale podľa straníckej príslušnosti novozvolených poslancov. Vzhľadom na charakter kraja, v ktorom sa utvárajú koalície predovšetkým na národnostnom princípe a nie "politických hodnotách" (ľavica vs pravica) je podľa mňa ďalšie politické delenie zbytočným. Naďalej teda trvám na tom, že staronový župan v NSK nemôže byť exaktne braný ako víťaz strany SMER-SD, a teda že kombinácia 7+1 je vo svojej podstate kombináciou nesprávnou.
3. do zverejnenia článku ani ĽS-HZDS ani Milan Belica na moju žiadosť nereagovali. V prípade, ak sa tak stane po zverejnení článku, ich reakciu doplním. reakcie boli doplnené okamžite po ich obdržaní, teda dňa8.12.2009
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára