Tohtoročný Dúhový PRIDE Bratislava 2011, známy aj ako pochod za zrovnoprávnenie neheterosexuálnych ľudí (LGBT) poukázal na tri základné skutočnosti, a to: a) aj v Bratislave sa dá uskutočniť takáto akcia bez toho, aby boli títo ľudia s tichým súhlasom bezpečnostných zložiek „pošliapaní“; b) slovenská spoločnosť postupne upúšťa zbavuje homofóbie; c) politické subjekty vytĺkajú z tejto témy len politický kapitál;
Historický prvý pochod, ktorý sa v Bratislave uskutočnil pred rokom (2010), bol v spoločnosti a médiách pomerne dosť komunikovaným. Nie však z dôvodu, že sa na Hviezdoslavovom námestí stretli ľudia menšinovo sexuálne orientovaní (LGBT), ale z dôvodu, že títo boli fyzicky a násilne napadnutí homofóbnymi skupinami, a to očividne s tichou podporou bezpečnostných zložiek štátu. V predchádzajúcom volebnom období sme boli zvyknutí na to, že slovenská polícia stráca prehľad o tom, čo je jej hlavnou náplňou; okrem PRIDE zlyhala napr. pri bití slovenských občanov čínskymi príslušníkmi bezpečnostných zložiek na Hodžovom námestí. Paradoxne v oboch prípadoch minister vnútra Kaliňák videl problém v demonštrujúcich a nie v tých, ktorí bili. Stav slovenskej polície bol zrkadlom slovenskej exekutívy, a táto bola a je zrkadlom spoločnosti. PRIDE 2011 poukázal na to, že z hľadiska LGBT scény papierovo horší minister vnútra Lipšic (vzhľadom na politický subjekt, ktorý reprezentuje), dokáže zabezpečiť lepšiu ochranu účastníkov PRIDE, ako ľavicový minister, ktorý by mal z hľadiska politickej teórie urobiť pre menšiny, a teda aj účastníkov PRIDE aj to posledné. Uvažovať nad dôvodmi, ktoré SMER-SD viedli k (ne)pochopiteľnému zanedbaniu tejto menšiny v spoločnosti, by bolo zbytočné. SMER so svojou podporou v spoločnosti nepotrebuje na svoju stranu získať týchto voličov a odmietaním tejto témy si postráži aj nebezpečnú a stále silnú cirkev s otázkou dotiahnutia tzv. vatikánskej zmluvy a jej dodatkov do konca. Koniec koncov sa tým predseda predchádzajúcej vlády Robert Fico nikdy netajil: „Keby som mal urobiť zoznam tém podľa dôležitosti a ten zoznam by mal 74 000 bodov, tak táto téma sa tam ani nedostane…“ [1] [2] Hoci teoreticky má Lipšic k účastníkom PRIDE ďalej ako Kaliňák, bezpečnostné zložky pod jeho vedením dokázali, že „kde je vôľa, tam je cesta“ a pochod sa uskutočnil bez akýchkoľvek stretov „za“ a „proti“ účastníkov. Pokojný priebeh PRIDE 2011 môže predznamenať ešte vyššiu účasť o rok.
Aj napriek tomu, že tento rok „členovia väčšinovej spoločnosti nerozbili členom menšinovej spoločnosti hlavu“, z názorov spoločnosti (aj nezúčastnenej na PRIDE) je možné dedukovať, že slovenská spoločnosť stále nie je pripravená na akúkoľvek formu zrovnoprávnenia LGBT ľudí. Prekvapením pre mňa samotného je aj doterajší výsledok ankety čitateľov online denníka SME, v ktorej si väčšina čitateľov nemyslí, že by homosexuálne páry mali mať viac práv, ako ich majú v súčasnosti. [3] Treba však brať do úvahy, že ide len o čitateľov jedného denníka, aj keď patriaceho medzi najčítanejšie na Slovensku. Organizácie venujúce sa dlhodobo otázke zrovnoprávnenia LGBT ľudí si nechávajú uskutočňovať prieskumy verejnej mienky u relevantných prieskumných agentúr, z ktorých výsledkov je možné dospieť skôr k pozitívnym záverom. [4] Hoci sa týmto organizáciám darí postupne odbúravať homofóbne prekážky v spoločnosti, proti ním stojí politická reprezentácia, ktorej časť, žiaľ zastúpená v zákonodarnom orgáne, je stále presvedčená, že iná, ako heterosexuálna orientácia je chorobou a je treba ju liečiť alebo sa domnieva, že ide o „triedneho nepriateľa“ rodiny (zväzku muža a ženy) ako základu spoločnosti. Prví spomínaní predstavitelia zrejme nepracujú s relevantnými informáciami o homosexuálnej orientácii alebo sú presvedčení, že táto je trendom, ktorému sa prispôsobujú mladí ľudia, aby boli „in“. Každopádne je potrebné si uvedomiť, že v mnohých spoločnostiach sú LGBT ľudia prenasledovaní a v mnohých, vrátane Slovenskej republiky si musia zvážiť, či sa so svojou pravdou podelia vo svojom okolí. Chcel by byť niekto z Vás prenasledovaným či ponižovaným „in“? Nemyslím si! Druhí menovaní, predovšetkým predstavitelia kresťanského prúdu by sa mali zamyslieť nad vnútornou reformou a modernosťou. A zároveň by si mali uvedomiť, že možno aj ich nemennosťou a strnulosťou sa tradičná rodina postupne v slovenskom prostredí rozpadá a jediné, čo ju istý čas drží pokope, sú neplnoleté deti. [5] Rodina sa stala prostriedkom plodenia detí, pričom o spôsobe ich výchovy v nasilu držanej rodine asi niet pochýb.
Áno, práve kresťansko-konzervatívne stranícke prostredie s absenciou ľavicovej strany s ľavicovými hodnotami je určitou brzdou v skutočnom odstránení akýchkoľvek bariér v rovine legislatívneho zrovnoprávnenia LGBT. Zvykne sa tomu hovoriť „chýba politická vôľa.“ Nádejou, že dôjde k zmene, mala byť Sloboda a solidarita (SaS), ktorá sa pred parlamentnými voľbami 2010, ale ani po nich netajila tým, že jednou z jej programových téz je aj otázka životných partnerstiev LGBT ľudí. Žiaľ, túto tému vymenili za svoju účasť v súčasnej vláde, a to aj napriek tomu, že sa stali tretím najsilnejším politickým subjektom po týchto voľbách, t.j. ustúpili tlaku deväť percentného KDH. Svojím voličom vtedy Richard Sulík (SaS) odkázal, že neúčasť tejto témy v programovom vyhlásení vlády neznamená, že sa jej SaS nebude venovať v budúcnosti, čo potvrdil ešte aj vo februári 2011 na stránkach SaS. [6] V podobnom duchu sa vyjadrovali aj iní členovia SaS. Je potrebné poukázať na préteritum týchto stanovísk, keďže SaS sa krátko pred PRIDE 2011 nechala cez Richarda Sulíka počuť, že odkladá tému registrovaných partnerstiev, a to až do momentu, kedy sa im podarí presadiť využívanie marihuany v medicíne. Paradoxne jedinou výhovorkou, na ktorú sa SaS zmohla, bolo, že nie sú schopní sa venovať viacerým témam súčasne. Vyvstáva preto otázka, kam sa podelili všetci tí odborní garanti SaS, ktorí sa podieľali na tvorbe 120 bodového volebného programu? Aj napriek tomu, že takmer všetci poprední predstavitelia politického života na Slovensku najskôr odmietli svoju účasť na PRIDE pre iné pracovné povinnosti (Radičová, Sulík, Chmel), nakoniec sa ho predsa len zúčastnili aspoň zástupcovia SaS Richard Sulík a Jozef Mihál a podpredseda vlády pre menšiny Rudolf Chmel. Práve túto účasť možno chápať ako vytĺkanie politického kapitálu SaS-károv z účasti na PRIDE. Na jednej strane celkom otvorene priznali, že LGBT ľudia pre nich nie sú prioritou, dokonca odvolávajúc sa na problematiku marihuany sa dá predpokladať, že toto odsunutie sa netýka len súčasného volebného obdobia, i keď s istotou je možné povedať, že aj v najbližšom volebnom programe sa budú usilovať aj o podporu LGBT ľudí. Na druhej strane sa zúčastnia PRIDE 2011 a možno na ďalších, čo im podporu časti tejto skupiny ľudí môže zabezpečiť. Každopádne SaS podľa prieskumov verejnej mienky od volieb dlhodobo stráca podporu občanov a v súčasnosti je na hranici zvolenia do parlamentu, preto je potrebné udržiavať aspoň v spoločnosti tieto témy stále živé, aby vznikol obraz, že SaS od nich neustúpila, len nie je pre ne v súčasnosti politická vôľa. Ale táto tu nie je ostatných 17 rokov a od SaS sa očakávalo, že práve ona bude nositeľom tejto témy za každých okolností, nielen za tých, ktoré vyhovujú strane a jej záujmom v politike. Lebo tomuto sa hovorí podvod na voličoch. Záverom treba oceniť úprimnú podporu Milana Ftáčnika ako primátora hlavného mesta a Moniky Flašíkovej Beňovej ako europoslankyne (zámerne neuvádzam jej politické pozadie, keďže jej strana nemala potrebu podporiť PRIDE).
Pokojný priebeh PRIDEu 2011, nevôľa politických reprezentantov a s klesajúcou tendenciou pretrvávajúce homofóbne myšlienky spoločnosti sú dôkazom toho, že PRIDE má svoje opodstatnené miesto v spoločnosti, či sa to cirkevným a pravicovým skupinám páči, či nie.
[1]http://www.24hod.sk/fico-registrovane-partnerstva-nie-su-prioritou-cl108004.html
[2]http://www.sme.sk/c/2882263/predstavitelia-cirkvi-su-k-ficovi-ustretovi.html
[3]http://www.sme.sk/anketa_archiv.asp?pol=sme_hs
[4]http://www.diskriminacia.sk/?q=node/958
[5]http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1172868
[6]http://www.strana-sas.sk/r.-sulik-solidarita-ma-byt-obmedzena/235
